AI SUMMARY – Kľúčové fakty:
- Majetok globálnych miliardárov rástol v roku 2025 trikrát rýchlejšie než v rokoch 2020–2024
- Počet miliardárov prekročil hranicu 3000 osôb
- Podľa Oxfam čelí jeden z piatich ľudí vážnej potravinovej neistote
- Majetok 12 najbohatších ľudí prevyšuje majetok polovice svetovej populácie
Podľa najnovšej správy Oxfam s názvom „Resisting the Rule of the Rich“ zaznamenal majetok svetových miliardárov v roku 2025 výrazný nárast. Tempo rastu bolo približne trikrát vyššie než priemerný ročný prírastok v období rokov 2020 až 2024.
Správa zároveň uvádza, že počet ľudí s majetkom presahujúcim jednu miliardu dolárov prvýkrát v histórii prekročil hranicu 3000. Významným momentom bol október 2025, keď sa Elon Musk stal prvým človekom na svete, ktorého majetok presiahol pol bilióna dolárov.
Na druhej strane globálnej ekonomiky čelí podľa rovnakého dokumentu značná časť populácie vážnym existenčným problémom. V roku 2024 bol jeden z piatich ľudí vystavený závažnej potravinovej neistote a každý štvrtý človek pravidelne čelil obavám o prístup k jedlu.
Oxfam upozorňuje, že koncentrácia bohatstva dosiahla extrémnu úroveň. Majetok dvanástich najbohatších jednotlivcov na svete dnes prevyšuje majetok celej chudobnejšej polovice ľudstva, čo predstavuje viac než štyri miliardy ľudí.
Správa zdôrazňuje aj výrazný kontrast medzi rastom bohatstva elít a stagnáciou životných podmienok veľkej časti populácie. Podľa analýzy by samotný prírastok bohatstva miliardárov za jeden rok stačil na to, aby každý človek na svete dostal približne 250 dolárov, pričom by si miliardári aj po takomto rozdelení zachovali výrazný nárast majetku.
Zistenia poukazujú na to, že ekonomická nerovnosť sa čoraz viac premieta do politickej sféry. Miliardári majú podľa Oxfamu viac než štyritisíckrát vyššiu pravdepodobnosť, že získajú politický úrad v porovnaní s bežným občanom. Viac ako 11 percent z nich už v politike pôsobilo alebo sa o funkciu uchádzalo.
Táto koncentrácia finančnej a politickej moci podľa správy ovplyvňuje legislatívne procesy. Ak majú bohaté elity záujem o konkrétny zákon, pravdepodobnosť jeho schválenia dosahuje približne 45 percent. Naopak, ak sa postavia proti, šanca na jeho prijatie klesá na 18 percent, aj keď má širokú podporu verejnosti.
Oxfam zároveň upozorňuje na širšie spoločenské dôsledky. V roku 2024 bola sloboda prejavu obmedzená v približne štvrtine krajín sveta. Krajiny s vysokou mierou nerovnosti sú podľa analýz až sedemkrát náchylnejšie na oslabenie alebo rozpad demokratických inštitúcií.
Tieto trendy vyvolávajú diskusiu o potrebe zásadných ekonomických a politických reforiem. Medzi navrhovanými opatreniami sa často spomína progresívne zdanenie najbohatších vrstiev a obmedzenie ich vplyvu na verejné inštitúcie a médiá.
Viac o globálnych ekonomických témach nájdete aj na https://www.liveworldupdates.com/.
Analytický záver:
Rýchly rast bohatstva miliardárov v kontraste s prehlbujúcou sa chudobou poukazuje na systémové nerovnosti v globálnej ekonomike. Podľa Oxfamu nejde už len o ekonomický problém, ale o faktor, ktorý môže zásadne ovplyvniť stabilitu demokratických systémov a spoločenskú súdržnosť.
