KĽÚČOVÉ FAKTY:
- Od 4. augusta definitívne prestáva platiť sporný zákon o mimovládnych organizáciách.
- Ústavný súd označil jeho kľúčové ustanovenia za protiústavné.
- Parlament mal šesť mesiacov na opravu zákona, no neurobil tak.
- Mimovládne organizácie už nebudú musieť zverejňovať darcov ani pripravovať výkazy transparentnosti.
- Ombudsman hovorí o víťazstve ochrany súkromia a základných práv.
Kontroverzný zákon definitívne končí
Po mesiacoch politických sporov je definitívne rozhodnuté. Zákon, ktorý mal výrazne rozšíriť povinnosti mimovládnych organizácií, od 4. augusta prestáva platiť.
Rozhodnutie neprijala vláda ani parlament. O jeho osude rozhodol Ústavný súd SR už koncom minulého roka, keď viaceré ustanovenia označil za protiústavné. Národná rada SR následne dostala šesť mesiacov na to, aby zákon upravila do súladu s ústavou. Keďže sa tak nestalo, právna norma automaticky stráca platnosť.
Ide o jeden z najvýznamnejších zásahov Ústavného súdu do legislatívy týkajúcej sa tretieho sektora za posledné roky.
Čo mal zákon zmeniť
Novela mala zaviesť viacero nových povinností pre občianske združenia, nadácie a ďalšie mimovládne organizácie.
Najväčšiu diskusiu vyvolali najmä:
- povinnosť zverejňovať darcov,
- vypracovávanie výkazov transparentnosti,
- nové administratívne povinnosti,
- sprístupňovanie vybraných informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Podporovatelia zákona tvrdili, že verejnosť má právo vedieť, kto financuje organizácie pôsobiace vo verejnom priestore. Kritici naopak upozorňovali, že podobné pravidlá zasahujú do súkromia darcov a vytvárajú neprimeranú administratívnu záťaž.
Prečo Ústavný súd zákon odmietol
Ústavný súd dospel k záveru, že viaceré ustanovenia neprimerane zasahujú do základných práv občanov.
Podľa sudcov nemožno pod zámienkou transparentnosti automaticky zverejňovať údaje o súkromných osobách, ktoré podporujú občianske združenia zo svojich vlastných finančných prostriedkov.
Súd pripomenul, že princíp transparentnosti sa uplatňuje predovšetkým voči štátu a verejným inštitúciám hospodáriacim s verejnými financiami. Mimovládne organizácie však vo veľkej miere nakladajú aj so súkromnými darmi, pri ktorých je potrebné rešpektovať ochranu súkromia.
Ombudsman: Ide o ochranu základných práv
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský pripomenul, že parlament mal dostatok času na odstránenie protiústavných ustanovení.
Keďže zákon nebol upravený, od 4. augusta definitívne prestáva platiť.
Podľa ombudsmana sa tak podarilo zachovať vysoký štandard ochrany ľudských práv, súkromia a osobných údajov občanov.
Kritici upozorňovali aj na možné zneužívanie zákona
Výhrady sa netýkali iba ochrany súkromia.
Podľa kritikov mohla novela výrazne skomplikovať fungovanie tisícok občianskych združení, športových klubov, kultúrnych organizácií či dobrovoľníckych iniciatív.
Upozorňovali najmä na:
- rast administratívnych povinností,
- možné zahlcovanie organizácií opakovanými žiadosťami o informácie,
- zvýšené náklady na plnenie nových povinností,
- neistotu pri výklade jednotlivých ustanovení.
Práve tieto argumenty zaznievali počas celej parlamentnej diskusie.
Téma však nekončí
Zánik zákona ešte nemusí znamenať definitívny koniec celej diskusie.
Otázka transparentnosti financovania mimovládnych organizácií zostáva na Slovensku predmetom politických sporov. Časť politického spektra dlhodobo presadzuje prísnejšie pravidlá zverejňovania financovania, zatiaľ čo ich odporcovia upozorňujú, že nové povinnosti musia rešpektovať Ústavu SR aj základné práva občanov.
Ak sa vláda alebo poslanci rozhodnú pripraviť novú právnu úpravu, bude musieť zohľadniť výhrady Ústavného súdu.
Čo to znamená v praxi
Pre mimovládne organizácie sa zatiaľ nič nemení.
Od 4. augusta už nebudú platiť ustanovenia, ktoré mali zaviesť nové povinnosti pri zverejňovaní darcov a výkazov transparentnosti. Ak by štát chcel podobné pravidlá zaviesť aj v budúcnosti, bude musieť pripraviť úplne novú legislatívu, ktorá bude v súlade s Ústavou SR.
