KĽÚČOVÉ FAKTY:
- Poľsko pripravuje nový systém kompenzácií pre obyvateľov žijúcich pri veterných elektrárňach.
- Prevádzkovatelia budú povinne prispievať do osobitného fondu počas celej životnosti elektrární.
- Peniaze získajú vlastníci nehnuteľností do vzdialenosti jedného kilometra od turbín.
- Nevyužité prostriedky poputujú priamo obciam.
- Vláda chce zvýšiť podporu veternej energetiky bez toho, aby obyvatelia museli investovať vlastné peniaze.
Poľsko chce zmierniť odpor voči veterným elektrárňam
Poľská vláda pripravuje významnú zmenu pravidiel pre výstavbu veterných elektrární. Ľudia, ktorí bývajú v ich bezprostrednej blízkosti, by už nemali znášať iba nevýhody spojené s novými projektmi. Po novom majú za ich prítomnosť dostávať pravidelnú finančnú kompenzáciu.
Podľa pripravovaného zákona budú prevádzkovatelia veterných elektrární povinne odvádzať peniaze do špeciálneho fondu. Z neho sa budú každý rok vyplácať príspevky vlastníkom domov a bytov nachádzajúcich sa do jedného kilometra od veternej elektrárne.
Poľská vláda tvrdí, že cieľom nie je len rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ale aj spravodlivejšie rozdelenie výhod medzi investorov a miestnych obyvateľov.
Ako bude nový systém fungovať
Podľa návrhu ministerstva životného prostredia bude mať každý investor povinnosť vytvoriť kompenzačný fond, ktorý bude fungovať počas celej životnosti veternej elektrárne.
Pravidlá sú nastavené pomerne jednoducho.
Každý rok bude prevádzkovateľ odvádzať:
- 20 000 poľských zlotých (približne 4 600 eur) za každý megawatt inštalovaného výkonu,
- suma sa bude pravidelne upravovať podľa inflácie,
- fond bude existovať až do vyradenia elektrárne z prevádzky.
Peniaze sa následne rozdelia medzi obyvateľov žijúcich v najbližšom okolí.
Profitovať majú aj samosprávy
Nový systém myslí aj na mestá a obce.
Ak sa všetky peniaze z fondu v danom roku nevyčerpajú, zostávajúce finančné prostriedky automaticky pripadnú samosprávam, na ktorých území sa veterné elektrárne nachádzajú.
Podľa poľskej vlády tak budú z energetických projektov profitovať nielen jednotlivé domácnosti, ale aj celé regióny.
Obce môžu tieto financie následne využiť napríklad na rozvoj infraštruktúry, verejných služieb alebo miestnych investícií.
Starý model podľa vlády nefungoval
Ministerstvo životného prostredia priznalo, že doterajší systém nepriniesol očakávané výsledky.
Obyvatelia síce mohli získať podiel na elektrine vyrobenej veternou elektrárňou, problémom však boli vysoké vstupné náklady.
Na zapojenie sa do systému bolo potrebné investovať viac ako 7 000 zlotých za jeden kilowatt výkonu, čo bolo pre mnohé domácnosti finančne nedostupné.
Práve preto vláda pripravila nový model založený na priamych finančných kompenzáciách.
Podľa rezortu bude jednoduchší, spravodlivejší a nebude od občanov vyžadovať žiadne počiatočné investície.
Prečo Poľsko pristupuje k tejto zmene
Výstavba veterných elektrární dlhodobo vyvoláva diskusie nielen v Poľsku, ale aj vo viacerých európskych krajinách.
Miestni obyvatelia často upozorňujú na:
- zmenu charakteru krajiny,
- hluk spôsobovaný turbínami,
- obavy z poklesu hodnoty nehnuteľností,
- zásahy do okolitého prostredia.
Na druhej strane štáty argumentujú potrebou posilniť energetickú bezpečnosť a znižovať závislosť od fosílnych palív.
Poľská vláda verí, že nový systém finančných kompenzácií môže zmierniť napätie medzi investormi a miestnymi komunitami a zároveň uľahčiť prípravu budúcich projektov.
Kedy môžu pravidlá začať platiť
Ministerstvo životného prostredia očakáva, že vláda návrh prerokuje ešte počas tretieho štvrťroka 2026.
Až po jeho schválení bude nasledovať legislatívny proces v poľskom parlamente.
Ak zákon získa podporu poslancov, Poľsko sa môže zaradiť medzi krajiny, ktoré finančne kompenzujú obyvateľov za život v blízkosti veľkých energetických projektov.
Čo to znamená pre Slovensko?
Hoci ide o poľský návrh, podobné diskusie sa vedú aj v ďalších európskych krajinách vrátane Slovenska. Výstavba veterných parkov často naráža na odpor časti miestnych obyvateľov, ktorí poukazujú na možné dopady na kvalitu života či krajinný ráz.
Poľský model ukazuje jednu z možných ciest – ak má verejnosť znášať dôsledky veľkých energetických projektov, štát môže hľadať mechanizmy, aby z nich mali priamy prospech aj ľudia žijúci v ich okolí.
