Zadlženosť slovenských samosprávnych krajov sa po dvoch rokoch poklesu opäť mierne zvýšila. Na konci roka 2025 dosahoval priemerný dlh ôsmich žúp 26,9 percenta ich bežných príjmov a v prepočte približne 100 eur na obyvateľa. Najnižšiu zadlženosť má Nitriansky kraj, zatiaľ čo Bratislavský kraj vedie pri porovnaní dlhu k príjmom.
Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorý hodnotí finančné zdravie vyšších územných celkov.
Dlh žúp stúpol na 100 eur na obyvateľa
V roku 2024 pripadalo na jedného obyvateľa slovenských samosprávnych krajov v priemere 97 eur dlhu.
Na konci roka 2025 sa táto suma zvýšila na 100 eur na obyvateľa.
Miera zadlženia všetkých ôsmich VÚC zároveň vzrástla z 26,2 na 26,9 percenta bežných príjmov.
Slovenské župy tak nenadviazali na pokles dlhu zaznamenaný v rokoch 2023 a 2024.
Napriek tomu zostáva ich zadlženosť relatívne blízko historicky nízkej úrovne z roku 2019, keď predstavovala 25,4 percenta.
Finančná situácia regiónov pritom priamo ovplyvňuje ich možnosti investovať do škôl, dopravy či sociálnych služieb. Bratislavský kraj napríklad pripravuje viacero rozvojových projektov podporovaných z európskych zdrojov vrátane školstva, dopravy a sociálnych zariadení.
Bratislavský kraj má najvyššiu mieru zadlženia
Pri porovnaní celkového dlhu s bežnými príjmami je najzadlženejším vyšším územným celkom Bratislavský samosprávny kraj.
Jeho zadlženosť dosiahla na konci roka 2025 34,2 percenta.
Rok predtým bola na úrovni 31,4 percenta, takže sa situácia mierne zhoršila.
Treba však rozlišovať medzi percentuálnou mierou zadlženia a dlhom prepočítaným na jedného obyvateľa.
Pri tomto druhom ukazovateli totiž Bratislavský kraj prvenstvo nemá.
Najvyšší dlh na obyvateľa má Trenčiansky kraj
V prepočte na jedného obyvateľa je na prvom mieste Trenčiansky samosprávny kraj.
Na jedného obyvateľa tam pripadá dlh približne 121 eur.
Tesne za ním nasleduje Košický kraj so 120 eurami a Bratislavský kraj so 117 eurami.
Prešovský kraj eviduje 113 eur na obyvateľa, Banskobystrický 111 eur a Trnavský 100 eur.
V Žilinskom kraji predstavuje dlh približne 85 eur na obyvateľa.
To znamená, že tvrdenie „Bratislavský kraj má najvyšší dlh“ platí pri pomere dlhu k príjmom, zatiaľ čo pri prepočte na jedného obyvateľa vedie Trenčiansky kraj.
Nitriansky kraj výrazne vyčnieva
Najnižšiu zadlženosť zo všetkých ôsmich krajov má Nitriansky samosprávny kraj.
Jeho dlh predstavoval iba 7,5 percenta bežných príjmov.
V prepočte na obyvateľa ide približne o 30 eur, čo je výrazne menej ako slovenský priemer.
INEKO zároveň Nitrianskemu kraju prisúdilo najlepšie celkové skóre finančného zdravia – 5,04 bodu zo šiestich možných.
Ako jediný zo slovenských VÚC sa tak dostal do kategórie „výborné finančné zdravie“.
Nitriansky kraj pritom pokračuje aj v podpore regionálnych aktivít. Aktualizované.sk nedávno informovalo napríklad o tom, že Nitriansky samosprávny kraj ocenil najúspešnejších športovcov regiónu.
Ako dopadli ostatné kraje?
Za Nitrianskym krajom sa v hodnotení finančného zdravia umiestnili Bratislavský a Prešovský kraj, ktoré získali zhodne 4,85 bodu.
Nasleduje Trnavský kraj so skóre 4,83, Trenčiansky so 4,69 a Žilinský so 4,67 bodu.
Banskobystrický kraj získal 4,54 bodu.
Najnižšie celkové hodnotenie dosiahol Košický samosprávny kraj so skóre 4,18 bodu.
INEKO však všetkých sedem krajov mimo Nitrianskeho stále hodnotí ako samosprávy s dobrým finančným zdravím.
Trenčiansky kraj dokázal dlh výrazne znížiť
Hoci má Trenčiansky kraj najvyšší dlh na jedného obyvateľa, počas roka 2025 zaznamenal zároveň najvýraznejší pokles miery zadlženia.
Dlh sa znížil z 35,8 percenta na 31,2 percenta, teda o 4,6 percentuálneho bodu.
Pokles zaznamenal aj Trnavský kraj.
V ostatných šiestich regiónoch dlh medziročne vzrástol.
Žiadna župa neprekročila rizikovú hranicu
Pozitívnou správou je, že žiadny slovenský samosprávny kraj sa nepriblížil k zákonnému limitu celkového dlhu.
Ten je stanovený na 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka.
Žiadna župa neprekročila ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy na úrovni 50 percent.
Podľa INEKO preto v súčasnosti nemožno hovoriť o systémovom probléme so solventnosťou slovenských krajov.
Celkové hospodárenie regiónov však treba sledovať aj v širšom ekonomickom kontexte. Slovensko podľa viacerých ukazovateľov zaostáva v konkurencieschopnosti a odborníci upozorňujú na slabší ekonomický výkon krajiny.
INEKO upozorňuje aj na možné skryté záväzky
Oficiálne údaje nemusia vždy zachytiť úplne všetky finančné záväzky regiónov.
INEKO upozorňuje, že časť dlhov sa môže nachádzať v podriadených organizáciách, dcérskych spoločnostiach alebo projektoch realizovaných prostredníctvom ďalších subjektov.
Takéto záväzky sa preto nemusia priamo objaviť v základnom ukazovateli dlhu samotného VÚC.
Analýza zároveň zistila iba minimálny problém so záväzkami po splatnosti. Košický kraj evidoval záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti na úrovni iba 0,02 percenta.
Podľa INEKO preto nemožno hovoriť o reálnom probléme s platobnou schopnosťou žúp.
ČÍTAJTE AJ
Slovensko rozdelilo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom stovky miliónov eur
Výsledky ukazujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Kým Nitriansky kraj si udržiava veľmi nízky dlh a najvyššie hodnotenie finančného zdravia, Bratislavský kraj má najvyššiu zadlženosť vzhľadom na svoje príjmy a Trenčiansky kraj najvyšší dlh na jedného obyvateľa.
Ani jeden región sa však podľa aktuálnych údajov nenachádza v pásme, ktoré by bezprostredne ohrozovalo jeho finančnú stabilitu.
