Dve premiérky z rozdielnych politických táborov spája jedna z najvýbušnejších tém súčasnej Európy. Talianska premiérka Giorgia Meloniová a šéfka dánskej vlády Mette Frederiksenová žiadajú tvrdší postup proti nelegálnej migrácii. Presadzujú aj návratové centrá mimo Európskej únie, do ktorých by mohli smerovať ľudia bez práva zostať v členských štátoch.
Migračná politika môže v Európe dostať ďaleko prísnejšiu podobu. Taliansko a Dánsko tlačia na riešenie, ktoré by časť procesu spojeného s návratom neúspešných žiadateľov o azyl presunulo za hranice Európskej únie.
V pondelok 10. augusta sa k tejto myšlienke spoločne prihlásili talianska premiérka Giorgia Meloniová a jej dánska kolegyňa Mette Frederiksenová.
Ich politické zázemie je pritom výrazne odlišné. Meloniová stojí na čele pravicových Bratov Talianska, zatiaľ čo Frederiksenová patrí k sociálnej demokracii. Pri migrácii však našli spoločnú reč.
„Neakceptujeme nekontrolovanú migráciu do Európy,“ odkázala Frederiksenová v spoločnom príspevku oboch premiérok na Instagrame.
Chcú posielať odmietnutých migrantov mimo Únie
Jedným z hlavných bodov ich spoločnej iniciatívy sú takzvané návratové centrá v tretích krajinách.
Tie by sa nachádzali mimo územia Európskej únie a mali by byť súčasťou systému návratu ľudí, ktorí nezískali právo zostať v členskom štáte.
Práve návraty predstavujú dlhodobo jeden z najväčších problémov európskej migračnej politiky. Meloniová s Frederiksenovou preto hovoria aj o potrebe hľadať ďalšie riešenia mimo územia Európy.
Ide však o politicky aj právne mimoriadne citlivú otázku. Podobné návrhy vyvolávajú v Európe diskusie už roky a medzi jednotlivými štátmi na nich nepanuje úplná zhoda.
Frederiksenová otvorila aj tému kriminality
Dánska premiérka svoju podporu tvrdšej migračnej politiky vysvetľuje aj dôsledkami, ktoré podľa nej nekontrolovaná migrácia prináša.
Upozornila na kriminalitu, tlak na verejné služby a oslabovanie dôvery v spoločnosti.
Za mimoriadne závažné označila prípady, keď ľudia bez práva na pobyt páchajú násilnú trestnú činnosť, podieľajú sa na obchode s drogami alebo sexuálnom násilí.
Takéto prípady podľa Frederiksenovej nemožno ignorovať pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní európskej migračnej politiky.
Pravicová Meloniová a sociálna demokratka Frederiksenová našli spoločnú reč
Práve politické pozadie oboch premiérok robí ich spoločné vystúpenie výraznejším.
Meloniová a Frederiksenová samy priznávajú, že na množstvo otázok majú rozdielne názory. V postoji k ochrane európskych hraníc a nelegálnej migrácii sa však dokázali spojiť.
„Zastávame veľmi odlišné politické postoje. Rozhodne sa nezhodneme na všetkom,“ uviedli.
Vzápätí však pomenovali to, čo ich podľa vlastných slov spája: snaha chrániť Európu.
Spoločne preto presadzujú nielen návratové centrá, ale aj ďalšie „inovatívne riešenia“ realizované mimo európskeho územia.
Migračný tlak opäť otvára otázku Schengenu
Napätie okolo migrácie sa v posledných týždňoch prenieslo aj do diskusie o voľnom pohybe v rámci Európy.
Podľa dodaných informácií Taliansko a Dánsko reagovali na situáciu v španielskej Ceute, kde malo z Maroka preniknúť viac ako 70-tisíc migrantov.
Obe krajiny následne vyzvali na vyňatie Španielska zo schengenského režimu. Taliansko malo od 1. augusta pozastaviť uplatňovanie schengenských pravidiel voči cestujúcim prichádzajúcim zo Španielska a kontroly avizovalo minimálne do 15. augusta.
Práve tento vývoj ukazuje, ako ďaleko môže spor o migráciu zasiahnuť. Schengenský priestor je založený na možnosti cestovať medzi jeho členskými krajinami bez štandardných kontrol na vnútorných hraniciach.
Európu čaká ďalší spor o to, kam posielať ľudí bez práva zostať
Návrh Meloniovej a Frederiksenovej otvára zásadnú otázku: čo má Európa robiť s ľuďmi, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá, no ich návrat do krajiny pôvodu sa nedarí uskutočniť?
Presunutie časti návratového systému do tretích krajín by znamenalo výraznú zmenu doterajšieho prístupu.
Zároveň možno očakávať odpor jeho kritikov, keďže návratové či deportačné centrá mimo EÚ patria medzi najspornejšie návrhy európskej migračnej politiky.
Meloniová a Frederiksenová však vysielajú jasný politický signál. Napriek tomu, že pochádzajú z odlišných politických táborov, pri nelegálnej migrácii chcú Európsku úniu posunúť smerom k prísnejšiemu modelu.
A práve spojenectvo pravicovej talianskej premiérky so sociálnodemokratickou predsedníčkou dánskej vlády môže ukazovať, že tlak na zmenu migračnej politiky už nepochádza iba z jednej časti európskeho politického spektra.
