Ivan Korčok sa ocitol pod kritikou z dvoch politických táborov naraz. Minister práce Erik Tomáš spochybnil spôsob, akým bol podpredseda Progresívneho Slovenska odmeňovaný za svoju činnosť pre hnutie. Opozičný poslanec Marián Viskupič síce situáciu hodnotí z právneho hľadiska opatrnejšie, no aj podľa neho ide o politické a morálne pochybenie. Nedeľná diskusia však otvorila aj ďalšie citlivé témy – od zahraničných pracovníkov cez odvody živnostníkov až po radary a budúcoročný štátny rozpočet.
Nečakaná zhoda medzi predstaviteľmi koalície a opozície sa objavila v nedeľnej relácii TA3 V politike. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) a poslanec Marián Viskupič (SaS) sa kriticky vyjadrili k spôsobu odmeňovania podpredsedu PS Ivana Korčoka.
Ich pohľad však nie je totožný. Kým Tomáš otvorene hovorí o možnom obchádzaní odvodov a očakáva, že sa prípadom budú zaoberať príslušné orgány, Viskupič predpokladá, že Korčok môže celú vec z legislatívneho hľadiska ustáť.
Politický problém však vidia obaja.
Tomáš: Korčok mal byť zamestnancom
Minister práce tvrdí, že pokiaľ Ivan Korčok vykonával prácu pre Progresívne Slovensko, štandardným riešením podľa neho malo byť zamestnanie v hnutí.
Kritizoval preto model, pri ktorom Korčok dostával odmenu prostredníctvom rodinnej firmy. Podľa Tomáša môže takýto spôsob práce vyvolávať otázky aj z pohľadu pravidiel týkajúcich sa živností a pracovnoprávnych vzťahov.
Minister dokonca vyjadril presvedčenie, že cieľom bolo obísť platenie odvodov. Ide však o Tomášovo politické hodnotenie situácie, nie o konštatovanie právoplatne potvrdeného porušenia zákona.
Tomáš zároveň poukázal na pravidlá pri práci rodinného príslušníka v rodinnej firme. Podľa neho musia byť splnené konkrétne podmienky, pričom predpokladá, že okolnosti prípadu preveria kompetentné orgány.
Viskupič: Právne to môže ustáť, politicky je to problém
Zaujímavé bolo, že kritika neprišla iba zo strany koaličného Hlasu.
Poslanec SaS Marián Viskupič predpokladá, že z legislatívneho hľadiska Korčok pravdepodobne ustojí skutočnosť, že za svoju činnosť v hnutí dostával peniaze prostredníctvom firmy svojej manželky.
Oveľa väčší problém však vidí v politickej a morálnej rovine.
Podľa Viskupiča by politici nemali využívať postupy smerujúce k optimalizácii daní a odvodov. Súčasne však upozornil, že samotný systém vytvára motiváciu takéto možnosti hľadať.
Riešením by podľa poslanca SaS mali byť jednoduchšie pravidlá a nižšie daňové a odvodové zaťaženie.
V jednej veci našli spoločnú reč: Slovensko potrebuje ľudí zo zahraničia
Debata sa následne presunula k situácii na pracovnom trhu. Tu sa Tomáš s Viskupičom zhodli na ďalšom bode – slovenské hospodárstvo potrebuje zahraničných pracovníkov.
Rozdielne však interpretujú dôvody.
Minister práce upozornil, že veľká časť voľných pracovných miest je určená najmä pre nízkokvalifikovaných pracovníkov. Podľa neho preto Slovensko momentálne nepociťuje výrazný nedostatok vysokokvalifikovanej pracovnej sily.
Viskupič to vníma opačne. Práve nedostatok sofistikovaných pracovných miest považuje za varovanie. Tvrdí, že nevhodné podnikateľské prostredie nedokáže na Slovensko pritiahnuť dostatok kvalitných pracovných príležitostí a časť talentovaných ľudí preto odchádza do zahraničia.
Odvody živnostníkov ich opäť rozdelili
Výrazne odlišný názor majú obaja politici na odvody pre živnostníkov.
Tomáš obhajoval zavedenie mikroodvodu. Argumentuje tým, že aj ľudia s nižšími príjmami potrebujú sociálne poistenie, aby sa po dosiahnutí dôchodkového veku nedostali do situácie, keď budú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Viskupič kritizuje najmä nastavenie hranice.
Ako príklad uviedol človeka, ktorý zarobí približne 250 eur mesačne. Ak prekročí stanovenú hranicu a následne musí platiť približne 130 eur mesačne, podľa poslanca môže byť pokračovanie takejto činnosti ekonomicky nezaujímavé.
Sporné radary preveruje NBÚ
Ďalšou témou boli pochybnosti okolo pôvodu radarov nasadených v pilotnej prevádzke.
Tomáš sa zastal postupu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý požiadal o posúdenie Národný bezpečnostný úrad. Minister práce zároveň pripomenul, že šéf rezortu vnútra je pripravený vysvetľovať situáciu aj na parlamentnom výbore.
Viskupič chce počkať na výsledky preverovania NBÚ, požaduje však zverejnenie zmluvy.
Výhrady má aj k samotnému fungovaniu radarov. Očakáva, že systém môže vodičov sankcionovať aj za relatívne malé prekročenie povolenej rýchlosti. Tomáš naopak zdôrazňuje význam bezpečnosti cestnej premávky.
Hlas už pomenoval svoje podmienky pri rozpočte
Jedna z politicky najdôležitejších častí diskusie sa týkala rozpočtu na budúci rok.
Tomáš potvrdil, že štátny rozpočet sa na septembrovej schôdzi parlamentu schvaľovať nebude. Hlas zároveň už pomenoval opatrenia, ktoré chce pri rokovaniach chrániť.
Strana podľa ministra požaduje zachovanie 13. dôchodkov, sociálnych dávok patriacich pod rezort práce, príspevkov do druhého piliera aj zamestnaneckých benefitov vrátane rekreačných poukazov.
Hlas chce presadzovať aj zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur a odpustenie dane z príjmu matkám, ktoré vychovali viac ako tri deti.
V hre môže byť aj transakčná daň. Tomáš pripustil, že otázka jej zrušenia sa pravdepodobne dostane na stôl, zatiaľ však nevie, kto konkrétne takýto návrh predloží.
Viskupič je voči pripravovanému rozpočtu výrazne skeptickejší. Očakáva politický rozpočet s vysokým deficitom, ktorý podľa neho nebude pre krajinu prospešný.
Spor okolo Korčoka tak nebol jedinou témou
Nedeľná diskusia ukázala nezvyčajnú situáciu: koaličný minister a opozičný poslanec dokázali nájsť spoločný názor pri kritike jedného z predstaviteľov ďalšej opozičnej strany aj pri potrebe zahraničnej pracovnej sily.
Pri daniach, odvodoch, radaroch či hospodárskej politike však už zostali na opačných stranách politického spektra. Najväčší stret sa môže ešte len blížiť – pri rokovaniach o rozpočte na rok 2027.