Európa podľa fínskeho prezidenta Alexander Stubb už nie je odkázaná na to, aby v otázkach bezpečnosti čakala na pomoc zvonka. Naopak, disponuje dostatočnými vojenskými aj civilnými kapacitami, ktoré jej umožňujú čeliť prípadnej ruskej agresii a pôsobiť ako samostatný bezpečnostný aktér. Stubb to vyhlásil na bezpečnostnej konferencii s názvom Môže sa Európa brániť?, ktorá sa konala na okraji Svetové ekonomické fórum v Davose.
V čase pretrvávajúcej vojny na Ukrajine a rastúcich pochybností o dlhodobej angažovanosti Spojených štátov v Európe zaznievajú hlasy o potrebe posilnenia strategickej autonómie kontinentu čoraz častejšie. Stubb odmietol tvrdenia o kríze NATO a zdôraznil, že Aliancia dnes stojí na pevnejších základoch než kedykoľvek od konca studenej vojny. Podľa jeho slov vzniká robustnejšia obranná architektúra, založená na vyšších výdavkoch na obranu, užšej spolupráci a rozšírených kapacitách.
Na otázky týkajúce sa hypotetických konfliktov, vrátane napätia v transatlantických vzťahoch, Stubb reagoval zdržanlivo. Odmietol špekulácie, ktoré podľa neho nemajú oporu v realite, a vyzval na sústredenie sa na konkrétne schopnosti namiesto abstraktných scenárov. Ako uviedol denník The Wall Street Journal, fínsky prezident kladie dôraz na praktické kroky, nie na diplomatické slovné prestrelky.
Fínsko pritom podľa Stubba predstavuje model obranyschopnosti, ktorý by mohol slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie európske štáty. Krajina má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 1 340 kilometrov a dlhodobo investuje do kombinácie profesionálnych ozbrojených síl a rozsiahlej brannej povinnosti. Približne jeden milión obyvateľov prešiel vojenským výcvikom a v priebehu niekoľkých týždňov je možné zmobilizovať až 280-tisíc vojakov. Nedávny nákup 64 moderných stíhačiek F-35 má navyše výrazne posilniť schopnosti fínskeho letectva.
Kľúčovým prvkom fínskej stratégie je aj civilná obrana – sieť krytov, pripravenosť obyvateľstva a dôraz na odolnosť spoločnosti v krízových situáciách. Podľa Stubba práve táto kombinácia vojenských a civilných kapacít vytvára dôveryhodné odstrašenie.
V širšom geopolitickom kontexte fínsky prezident označil vojnu na Ukrajine za strategické zlyhanie ruského prezidenta Vladimir Putin. Rusko je podľa neho ekonomicky oslabené, čelí inflácii a vysokým stratám na životoch. Paradoxne práve ruská agresia prispela k posilneniu NATO, vstupu Fínska a Švédska do Aliancie a k rastu obranných rozpočtov v celej Európe.
Ako pripomenul aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, Európa sa musí pripraviť na dlhodobú bezpečnostnú výzvu zo strany Ruska – bez ohľadu na vývoj na Ukrajine. Stubb však zostáva presvedčený, že kontinent má na túto úlohu dostatočné zdroje. „Otázka neznie, či sa dokážeme brániť. Odpoveď je jasná – áno,“ uzavrel.
