AI SUMÁR

• Irán vyhlásil, že sa nevzdá práva obohacovať urán ani kontroly nad Hormuzským prielivom.
• Teherán tak reagoval na tvrdenia Donalda Trumpa, podľa ktorých je mierová dohoda s USA prakticky pripravená.
• Irán požaduje uvoľnenie zmrazených aktív, zrušenie sankcií a rozsiahle povojnové kompenzácie.
• Izrael trvá na úplnom odstránení iránskeho jadrového programu a raketovej infraštruktúry.
• Spor o jadrový program a Hormuzský prieliv môže rozhodnúť o budúcnosti celého Blízkeho východu.

Irán odmieta ustúpiť. Teherán trvá na obohacovaní uránu aj kontrole kľúčovej ropnej tepny sveta

Napriek náznakom možnej dohody medzi Washingtonom a Teheránom zostávajú najdôležitejšie sporné body naďalej nevyriešené. Irán v piatok jasne odkázal Spojeným štátom, že sa nevzdá svojho práva obohacovať urán ani kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom.

Vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump naznačil, že návrh dohody o ukončení konfliktu je už pripravený a získal podporu najvyššieho iránskeho vedenia.

Teherán však okamžite vyslal signál, že kľúčové strategické otázky zostávajú pre iránske vedenie neprijateľnou červenou čiarou.

Jadrový program zostáva nedotknuteľný

Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA zostáva právo na obohacovanie uránu jednou zo základných podmienok každej budúcej dohody.

Irán zároveň odmieta zlikvidovať existujúce zásoby obohateného materiálu, ktoré Izrael a časť západných krajín považujú za potenciálne bezpečnostné riziko.

„Právo Iránu na obohacovanie uránu a zachovanie obohateného materiálu bude zdôraznené s cieľom jeho začlenenia do konečnej dohody,“ uviedla agentúra.

Práve jadrový program je už roky jedným z hlavných zdrojov napätia medzi Teheránom, Washingtonom a Tel Avivom.

Hormuzský prieliv ako geopolitická zbraň

Druhým zásadným bodom je Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetového exportu ropy a zemného plynu.

Počas vojenského konfliktu Irán výrazne sprísnil kontrolu lodnej dopravy v oblasti a od obchodných plavidiel začal vyžadovať povolenia od ozbrojených síl.

Teherán teraz naznačuje, že sa tejto strategickej páky neplánuje vzdať ani v prípade mierovej dohody.

Pre svetové trhy ide o mimoriadne citlivú tému. Akékoľvek obmedzenie dopravy v Hormuzskom prielive dokáže v priebehu niekoľkých dní ovplyvniť ceny ropy, energií aj infláciu v mnohých krajinách sveta.

Irán žiada miliardy dolárov

Podľa informácií agentúry Mehr obsahuje návrh dohody viacero rozsiahlych ekonomických požiadaviek zo strany Teheránu.

Irán chce:

• uvoľnenie približne 24 miliárd dolárov zo zmrazených aktív,
• zrušenie sankcií na vývoz ropy a petrochemických produktov,
• ukončenie námornej blokády iránskych prístavov,
• finančné kompenzácie za vojnové škody,
• program obnovy krajiny v hodnote najmenej 300 miliárd dolárov.

Ak by boli tieto podmienky splnené, išlo by o jednu z najväčších ekonomických dohôd v moderných dejinách Blízkeho východu.

Netanjahu odmieta kompromis

Zatiaľ čo Washington signalizuje ochotu pokračovať v rokovaniach, izraelský premiér Benjamin Netanjahu zostáva neoblomný.

Opätovne vyhlásil, že akákoľvek dohoda musí zahŕňať úplné odstránenie iránskych zásob obohateného uránu a likvidáciu raketovej infraštruktúry.

„Pokiaľ budem premiérom Izraela, Irán nebude mať jadrové zbrane,“ zdôraznil Netanjahu.

Práve rozdiel medzi izraelskými požiadavkami a postojom Teheránu zostáva jednou z najväčších prekážok dosiahnutia trvalého riešenia.

Analýza: Boj o urán je v skutočnosti bojom o moc

Najnovšie vyhlásenia ukazujú, že konflikt už dávno nie je len o jadrovom programe.

Pre Irán predstavuje obohacovanie uránu symbol technologickej nezávislosti a regionálneho postavenia. Pre Izrael je naopak existenčnou bezpečnostnou otázkou.

Rovnako dôležitý je Hormuzský prieliv. Kto kontroluje túto námornú trasu, disponuje významným vplyvom na globálny energetický trh. Teherán si je vedomý, že práve táto pozícia mu poskytuje jednu z najsilnejších vyjednávacích kariet voči Západu.

Hoci Donald Trump naznačuje blížiacu sa dohodu, rozdiely medzi požiadavkami Iránu a Izraela zostávajú obrovské. Budúcnosť regiónu tak bude závisieť od toho, či sa podarí nájsť kompromis medzi jadrovými ambíciami Teheránu, bezpečnostnými požiadavkami Izraela a ekonomickými záujmami svetových mocností.