AI SUMÁR

• Splnomocnenec vlády Peter Kotlár podporil dôraz Slovenska na biologickú bezpečnosť.
• Reagoval na správu šéfky amerických tajných služieb Tulsi Gabbardovej o viac než 120 biologických laboratóriách financovaných USA.
• Diskusia sa sústreďuje najmä na kontroverzný výskum typu „gain-of-function“.
• Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že nové informácie potvrdzujú správnosť slovenského postoja pri pandemickej dohode WHO.
• Téma biologickej bezpečnosti sa môže stať jednou z najvýznamnejších otázok medzinárodnej politiky v nasledujúcich rokoch.

---

Kotlár sa odvoláva na americké tajné služby. Tvrdí, že biologická bezpečnosť už nie je len teória

Slovensko opäť otvára tému biologickej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni. Splnomocnenec vlády Peter Kotlár podporil dôraz, ktorý Bratislava presadzuje pri rokovaniach o pandemickej dohode Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pričom sa odvolal na najnovšie zistenia amerických spravodajských služieb.

Impulzom sa stali vyjadrenia riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej. Tá uviedla, že Spojené štáty mali v minulosti financovať viac ako 120 biologických laboratórií vo viac než 30 krajinách sveta.

Podľa zverejnených informácií sa niektoré z nich mali zaoberať aj výskumom označovaným ako „gain-of-function“, ktorý patrí medzi najdiskutovanejšie oblasti modernej biologickej vedy.

Čo je výskum „gain-of-function“?

Ide o typ biologického výskumu, pri ktorom vedci skúmajú alebo upravujú vlastnosti mikroorganizmov. Môže ísť napríklad o zvýšenie ich prenosnosti, schopnosti šírenia, odolnosti voči liečbe alebo iných biologických charakteristík.

Zástancovia tvrdia, že takýto výskum pomáha lepšie pochopiť budúce pandémie a pripraviť sa na nové hrozby.

Kritici však upozorňujú, že pri nedostatočnej kontrole môže predstavovať významné bezpečnostné riziko.

Práve preto sa téma v posledných rokoch dostala do centra medzinárodných diskusií.

Kotlár: Toto nie je akademická debata

Peter Kotlár vyhlásil, že zverejnené informácie ukazujú, že biologická bezpečnosť nie je iba teoretickou otázkou pre vedcov.

„Otázka výskumu zisku funkcie nie je iba akademickou témou, ale otázkou, ktorá môže mať zásadné dôsledky pre bezpečnosť štátov a ochranu verejného zdravia,“ uviedol.

Splnomocnenec zároveň podporil snahy smerujúce k prísnejšej regulácii alebo zákazu rizikových foriem biologického výskumu v prípadoch, keď by mohli zvýšiť pandemické riziká.

Ministerstvo spravodlivosti: Slovensko malo pravdu

Na zverejnené informácie reagovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR.

Rezort uviedol, že nové zistenia podľa neho potvrdzujú správnosť postoja Slovenska pri rokovaniach o Prílohe PABS k Pandemickej dohode WHO.

Ministerstvo zdôrazňuje potrebu:

• prísnej kontroly laboratórií pracujúcich s nebezpečnými patogénmi,
• vyššej transparentnosti biologického výskumu,
• medzinárodného dohľadu nad rizikovými projektmi,
• jasných pravidiel právnej zodpovednosti.

Podľa poradkyne ministra Marice Pirošíkovej nemožno vytvárať globálne systémy zdieľania patogénov bez silných bezpečnostných mechanizmov.

Pandemická dohoda zostáva predmetom sporov

Pandemická dohoda WHO má vytvoriť pravidlá pre spoluprácu krajín počas budúcich zdravotných kríz.

Práve otázka prístupu k biologickým vzorkám, laboratórnej bezpečnosti a medzinárodného dohľadu však patrí medzi najspornejšie časti rokovaní.

Viaceré štáty požadujú silnejšie bezpečnostné garancie, zatiaľ čo iné upozorňujú na potrebu zachovať vedecký výskum a medzinárodnú spoluprácu.

Analýza: Téma, ktorá nezmizla ani po pandémii

Pandémia COVID-19 otvorila otázky, ktoré zostávajú citlivé dodnes. Jednou z nich je aj bezpečnosť biologického výskumu a fungovanie laboratórií pracujúcich s nebezpečnými patogénmi.

Bez ohľadu na politické spory je zrejmé, že biologická bezpečnosť sa stáva strategickou témou podobne ako energetika, kybernetická bezpečnosť alebo obrana.

Najnovšie vyjadrenia Tulsi Gabbardovej aj reakcie zo Slovenska ukazujú, že diskusia o laboratóriách, pandemických rizikách a regulácii výskumu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Otázkou už nie je, či sa bude hovoriť o biologickej bezpečnosti, ale aké pravidlá napokon prijmú jednotlivé štáty a medzinárodné organizácie.

Geografia udalosti: Slovensko, USA, Ženeva (WHO), Európa, viac ako 30 krajín sveta