Mimovládky majú obavy z cenzúry a diskriminácie, Ústavnému súdu SR zaslali vlastné stanovisko k novele infozákona
11.4.2025 (SITA.sk) – Mimovládky zaslali Ústavnému súdu SR vlastné stanovisko k novele infozákona. Súčasne zaslali aj právnu analýzu k prijatej novele infozákona, ktorý považujú za nebezpečný. Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris, Transparency International Slovensko, MEMO 98 a INEKO tak chcú upozorniť na problematické a nebezpečné ustanovenia, ktoré sú podľa nich protiústavné.
Organizácie stanovisko zaslali s vierou, že súd ich argumenty vezme do úvahy, keď bude rozhodovať o súlade zákona s Ústavou SR, a zabezpečí tak ochranu ústavného práva verejnosti na prístup k informáciám.
Ústavný súd už medzičasom niektoré ustanovenia pozastavil
„Ústavný súd už pozastavil účinnosť niektorých ustanovení infozákona, ktoré by mohli výrazne obmedziť ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. Stalo sa tak na základe podaní verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a poslancov Národnej rady SR,“ pripomenuli organizácie.
Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu vysvetlila, že tento zákon v praxi znamená, že občania, novinári a aktivisti budú musieť za sprístupnenie informácií platiť vopred a bez jasných pravidiel vypočítania sumy. Ide tak podľa jej slov o vážne riziko obmedzenia verejnej kontroly, čo je v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi.
Nejasný zákon má jasné riziká
Tento nejasný zákon má tak podľa mimovládok jasné riziká. Ako spresnili, sporné ustanovenia sú súčasťou novely zákona o slobode informácií, ktorá je platná od marca tohto roku. Zavádzajú sa ňou nové pravidlá, podľa ktorých úrady môžu označiť niektoré žiadosti za „mimoriadne rozsiahle“ a následne si za ne vyžiadať úhradu ešte pred sprístupnením informácií.
Mimovládne organizácie upozornili na to, že tieto úhrady si úradníci môžu určiť svojvoľne, keďže zákon neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by spresňovali pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“. „Nejde o snahu zefektívniť procesy. Ide o vytvorenie prekážky, ktorá má odradiť od kladenia nepríjemných otázok. V kontexte Slovenska, kde politici bežne ignorujú otázky novinárov, ide o zásadné obmedzenie slobody informácií,“ vyhlásila Katarína Batková z Via Iuris.
Novela údajne porušuje ústavu
Mimovládky súčasne v stanovisku upozorňujú aj na to, že novela odporuje článku 26 Ústavy SR. Podľa tohto článku je totiž možné obmedziť právo na informácie iba v nevyhnutných prípadoch, a teda pre ochranu práv iných osôb, verejného poriadku alebo bezpečnosti.
„Platba za informácie takýmto dôvodom nie je,“ doplnili mimovládky, podľa ktorých bude mať zákon aj diskriminačný dopad na nízkopríjmové skupiny obyvateľov, občianske organizácie a nezávislé médiá, ktoré si poplatky nebudú môcť dovoliť. Podľa organizácií tak hrozí aj obmedzenie investigatívnej žurnalistiky či práce takzvaných watchdog organizácií.
Inšpirácia z Česka je len naoko
„Predkladatelia zákona sa opierali o českú legislatívu. Tá však – na rozdiel od slovenskej verzie – obsahuje jasne definované poplatky, dlhšie lehoty na úhradu a zákonné opravné prostriedky,“ upozornili organizácie a pokračovali, že slovenský zákon zavádza aj pojem „námietka“, no nedefinuje, ako sa má vybavovať.
„Ide o ďalší príklad praxe, na ktorú si už, žiaľ, pri aktuálnej vládnej koalícii zvykáme, keď sa pri presadzovaní spornej a škodlivej legislatívy oháňa príkladmi iných západných demokratických krajín, no často argumentuje účelovo, selektívne a zavádzajúco,“ doplnil Michal Piško z Transparency International Slovensko.
Dušan Zachar z inštitútu INEKO podotkol, že zákon o slobode informácií patrí medzi najdôležitejšie nástroje verejnej kontroly. „Jeho pôvodná verzia vznikla v spolupráci medzi štátom a občianskou spoločnosťou a výrazne prispela k odhaľovaniu korupcie a zneužívania verejných zdrojov,“ dodal Zachar.
Ivan Godársky z MEMO 98 zdôraznil, že ak sú občanom a médiám odopierané kľúčové informácie, nie je možná efektívna komunikácia s verejnou mocou. Vedie to podľa neho k rastu nedôvery v inštitúcie. „Transparentnosť nie je luxus či privilégium, ale nevyhnutný predpoklad spravodlivého a dôveryhodného štátu,“ uzavrel Godársky.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Mimovládne organizácie, zákon o mimovládnych organizáciách
Zdroj: SITA.sk – Mimovládky majú obavy z cenzúry a diskriminácie, Ústavnému súdu SR zaslali vlastné stanovisko k novele infozákona © SITA Všetky práva vyhradené.
