Minulý rok priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv. Ktorý kraj má najlepšie finančné zdravie?

10.10.2024 (SITA.sk) – Najlepšie finančné zdravie za rok 2023 má spomedzi slovenských miest Krásno nad Kysucou a v rámci vyšších územných celkov Nitriansky samosprávny kraj. Vyplýva to z rebríčka finančného zdravia samospráv, ktorý zostavil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO. Rok 2023 priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv po covidovom prepade.

Zastavenie prepadu

„Samosprávy vlani mierne zlepšili svoje hospodárenie – narástli im prebytky na bežných účtoch a v percentuálnom vyjadrení dokázali znížiť svoje zadlženie. Aj vďaka tomu zastavili prepad svojho finančného zdravia, ktoré po rekordne dobrom roku 2019 postupne počas pandémie spadlo až na úroveň roku 2015, kde sa teraz zastabilizovalo,“ uviedol riaditeľ INEKO Dušan Zachar.

Spomedzi všetkých miest na Slovensku získalo celkovo 38 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“, čo predstavuje skóre nad 5 bodov. Prvú priečku v aktuálnom rebríčku obhájilo 7-tisícové mesto Krásno nad Kysucou, ktoré dosiahlo 5,68 bodu. Nasledujú Tvrdošín (5,59), Dubnica nad Váhom (5,54), Nové Mesto nad Váhom (5,54) a Svätý Jur (5,49).

Skokan rebríčka

Týchto päť miest bolo na vrchole rankingu aj pred rokom, dokonca v rovnakom poradí. Významným pozitívnym skokanom rebríčka finančného zdravia je Nová Baňa, ktorá sa z minuloročného 29. miesta posunula na 6. miesto. „Dostatočné“ finančné zdravie zaznamenali mestá Bratislava, Spišské Vlachy, Zlaté Moravce, Považská Bystrica a Levoča.

Postavenie týchto miest v rebríčku signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti. Pri Bratislave sa jedná o údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doňho nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme – zhruba na úrovni priemeru všetkých miest.

Miera zadlženia

Mestá prvýkrát po trojročnej pauze dokázali znížiť svoju mieru zadlženia. Priemerná miera zadlženia miest v SR počas roku 2023 klesla z 23,2 percenta na 22 percent a dostala sa tak na úroveň roku 2018. Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka.

Avšak Spišské Vlachy a Bratislava – magistrát prekročením dlhovej úrovne 50 percent spadli do prvého sankčného pásma dlhovej brzdy a majú povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie. Ku koncu roka 2023 mali podľa údajov ministerstva financií najvyšší dlh v meste Spišské Vlachy (54,1 percenta). Ďalšie v poradí sú Zlaté Moravce (47,6 percenta), Šaľa (46,6 percenta), Považská Bystrica (35,2 percenta), Nová Dubnica (34,9 percenta) a celá Bratislava (34,7 percenta).

Prebytok a deficit

V roku 2023 zaznamenalo kladnú bilanciu bežného účtu 138 zo všetkých 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v Novej Bani (+22,6 percenta), Leopoldove (+19,1 percenta) a v meste Vysoké Tatry (+15,2 percenta). Naopak, najvyšší deficit mali v Gabčíkove (-3,4 percenta). Deficitne hospodárili aj v Spišských Vlachoch (-2,2 percenta) a v Lipanoch (-0,7 percenta).

V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2023 najlepšie finančné zdravie mestské časti Jarovce, Petržalka a Staré Mesto. Na opačnom konci je magistrát, Rusovce a najmä mestská časť Devín, ktorá bola 18 rokov v nútenej správe. V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Krásna, Barca a Ťahanovce. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia eviduje INEKO postupne pri Kavečanoch, košickom magistráte a pri časti Luník IX.

Úroveň samospráv

Vyššie územné celky (VÚC) dokázali v roku 2023 zlomiť negatívny trend z obdobia rokov 2020 až 2022. Pod toto mierne zlepšenie sa podpísal najmä pokles dlhu – priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich žúp bola ku koncu roka 2023 na úrovni 29,9 percenta, zatiaľ čo rok predtým to bolo 32,3 percenta. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2023 v Bratislavskom samosprávnom kraji (41,5 percenta).

Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (9 percent). Na vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia sa dostal Nitriansky samosprávny kraj a vystriedal tak na čele rebríčka trnavskú župu. Na konci rebríčka finančného zdravia sa ocitla košická župa. Najviac si medziročne zlepšila skóre žilinská župa, ktorá sa posunula z posledného miesta na siedme.

Viac k témam: finančné zdravie, Samosprávne kraje
Zdroj: SITA.sk – Minulý rok priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv. Ktorý kraj má najlepšie finančné zdravie? © SITA Všetky práva vyhradené.