Rusko hrozí Británii dôsledkami. Moskva tvrdí, že britské drony útočia hlboko na jej území
Napätie medzi Ruskom a Britániou sa opäť prudko zvyšuje. Ruské veľvyslanectvo v Londýne pohrozilo Spojenému kráľovstvu „dôsledkami“ po správach, podľa ktorých Ukrajina prvýkrát použila drony britskej výroby pri útokoch hlboko na ruskom území. Moskva obviňuje Londýn zo spoluzodpovednosti za ukrajinské údery. Britská vláda konkrétne použitie svojich dronov nepotvrdila, no odkázala, že v podpore Ukrajiny neustúpi.
Nová výmena ostrých vyjadrení prichádza v období, keď Ukrajina čoraz intenzívnejšie útočí na ruské rafinérie, vojenské objekty, logistické centrá a ďalšiu infraštruktúru stovky až tisíce kilometrov od frontovej línie.
Aktualizované.sk už informovalo napríklad o tom, že Ukrajina zasiahla strategickú moskovskú rafinériu Kapotňa pri rozsiahlom dronovom útoku.
Teraz sa však do centra konfliktu dostáva otázka pôvodu techniky používanej pri takýchto útokoch.
Britské drony mali prvýkrát zasiahnuť ciele hlboko v Rusku
Informáciu priniesol britský denník The Sunday Times.
Podľa jeho zistení Ukrajina nasadila pri útokoch na ruskom území bezpilotné lietadlá vyrobené dvoma britskými spoločnosťami.
Jednou z nich má byť dcérska firma veľkého britského zbrojárskeho koncernu BAE Systems.
Identitu druhej spoločnosti britské noviny z bezpečnostných dôvodov nezverejnili.
Medzi použitými prostriedkami sa podľa britských médií objavil aj prúdový dron Nyan, ktorý je určený na útoky na veľké vzdialenosti.
Dôležitý detail však je, že britské ministerstvo obrany samotné nasadenie týchto zariadení pri konkrétnych útokoch na Rusko nepotvrdilo. Informácia preto stojí predovšetkým na zisteniach britských médií.
Moskva hovorí o vedomej eskalácii
Reakcia Ruska bola mimoriadne ostrá.
Ruské veľvyslanectvo v Londýne tvrdí, že používanie britských zbraní alebo britskej vojenskej techniky pri úderoch hlboko na území Ruskej federácie dokazuje rastúce zapojenie Londýna do vojny.
Podľa ruskej strany sa Spojené kráľovstvo vedome rozhodlo pre eskaláciu konfliktu.
Moskva preto Londýnu odkázala, že čím väčšia bude jeho účasť na podpore Kyjeva, tým vyššiu cenu za ňu podľa Ruska zaplatí.
Konkrétne odvetné opatrenia však ruské veľvyslanectvo nešpecifikovalo.
Rusko označuje Britániu za spolupáchateľa
Moskva zašla vo svojom vyhlásení ešte ďalej.
Britániu označila za „spolupáchateľa“ a spoluzodpovednú krajinu pri ukrajinských útokoch na Rusko.
Takéto označenie je politickou interpretáciou ruskej vlády.
Británia nie je priamym účastníkom vojny v zmysle nasadenia vlastných ozbrojených síl proti Rusku, Ukrajine však poskytuje rozsiahlu vojenskú pomoc, výcvik, spravodajskú podporu a zbrane.
Londýn zároveň dlhodobo tvrdí, že Ukrajina má právo brániť sa ruskej invázii.
Británia ustupovať nechce
Britská odpoveď na ruské vyhrážky bola jednoznačná.
Premiér Andy Burnham 18. augusta vyhlásil, že Británia bude naďalej podporovať Ukrajinu „na 100 percent“.
Zdôraznil, že Londýn bude stáť pri Kyjeve aj napriek ruskej kritike a hrozbám.
Britské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že Spojené kráľovstvo zostáva odhodlané poskytovať Ukrajine vybavenie potrebné na obranu pred ruskou inváziou.
To znamená, že najnovšie vyhrážky Moskvy zatiaľ britskú politiku nemenia.
Británia plánuje Ukrajine dodať 150-tisíc dronov
Rozsah britskej podpory je pritom obrovský.
Britská vláda v júni oznámila, že Ukrajine do konca roka 2026 poskytne až 150-tisíc dronov.
Súčasťou programu je balík v hodnote približne 752 miliónov libier.
Drony sa počas vojny stali jednou z najdôležitejších zbraní na oboch stranách.
Používajú sa nielen na prieskum alebo útoky na vojakov v bezprostrednej blízkosti frontu, ale čoraz viac aj na ničenie strategických cieľov hlboko v tyle nepriateľa.
Ukrajina zmenila taktiku
Kyjev v posledných mesiacoch výrazne rozšíril takzvanú deep-strike kampaň, teda údery hlboko na území Ruska.
Medzi hlavné ciele patria:
- ropné rafinérie,
- sklady pohonných látok,
- vojenské letiská,
- základne,
- muničné sklady,
- logistické centrá,
- železničná a dopravná infraštruktúra.
Cieľom je oslabiť ruskú schopnosť zásobovať armádu a zároveň zasiahnuť príjmy z energetického sektora.
Aktualizované.sk už informovalo aj o masívnom útoku stoviek ukrajinských dronov, po ktorom Rusko hlásilo obete a problémy na letiskách vrátane Moskvy.
Terčom sú aj ruské rafinérie
Ropná infraštruktúra patrí medzi najcitlivejšie ciele.
Ukrajinské drony zasiahli počas roka viacero rafinérií, skladov či zariadení energetického priemyslu.
Kyjev tvrdí, že takéto objekty sú legitímnymi vojenskými cieľmi, pretože ruskému štátu prinášajú príjmy používané na financovanie vojny a zabezpečujú palivo pre armádu.
Moskva naopak označuje útoky na časť týchto zariadení za terorizmus.
Wildberries sa dostal medzi ciele
Britské médiá uvádzajú, že ukrajinské útoky zasiahli aj logistické centrá najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries.
Ukrajinská strana tvrdila, že niektoré zariadenia firmy slúžia aj ruskému vojenskému zásobovaniu.
Kyjev podľa britských médií uvádza, že sa mu podarilo vyradiť viacero veľkých logistických centier spoločnosti.
Nie všetky tvrdenia o rozsahu spôsobených škôd však možno nezávisle overiť.
Prečo sú drony pre Ukrajinu také výhodné?
Jedným z hlavných dôvodov je cena.
Moderná riadená strela môže stáť stovky tisíc až milióny eur.
Dron s dlhým doletom je spravidla výrazne lacnejší a môže byť vyrábaný vo väčšom množstve.
Ukrajina navyše posiela drony vo veľkých skupinách s cieľom zahltiť ruskú protivzdušnú obranu.
Časť zariadení môže byť zostrelená, zatiaľ čo ostatné preniknú k cieľu.
Práve táto taktika postupne mení charakter vojny.
Britské Storm Shadow už Rusko pozná
Británia pritom poskytuje Ukrajine aj ďalšie zbrane schopné útokov na väčšie vzdialenosti.
Najznámejšie sú strely Storm Shadow.
Západné krajiny v minulosti veľmi opatrne pristupovali k otázke, či Ukrajine dovolia používať dodané zbrane proti cieľom priamo na medzinárodne uznanom ruskom území.
Postupom vojny sa však viaceré obmedzenia uvoľnili.
Aktualizované.sk už informovalo aj o dodávkach rakiet Storm Shadow a ďalšej západnej vojenskej pomoci Ukrajine.
Hrozí priamy konflikt Ruska a Británie?
Najnovšie vyhlásenie Moskvy opäť vyvoláva otázku, kde leží hranica medzi podporou Ukrajiny a priamym zapojením krajín NATO do konfliktu.
Rusko už od roku 2022 opakovane varuje západné štáty pred dodávaním zbraní Kyjevu.
Moskva pritom tvrdí, že používanie západných zbraní proti cieľom v Rusku približuje NATO k priamemu konfliktu.
Západné krajiny argumentujú opačne.
Podľa nich Ukrajina čelí ruskej invázii a má podľa medzinárodného práva právo na sebaobranu.
Samotné dodanie vojenskej techniky preto podľa západných vlád neznamená, že sa dodávateľská krajina stáva stranou vojny.
Rusko už Británii hrozilo aj v iných sporoch
Vzťahy medzi Moskvou a Londýnom patria dlhodobo medzi najhoršie zo všetkých vzťahov Ruska so západnými krajinami.
Spory sa netýkajú iba Ukrajiny.
Aktualizované.sk nedávno informovalo napríklad o tom, že Kremeľ pohrozil Británii právnymi krokmi pre plán Londýna týkajúci sa zadržanej ruskej ropy.
Najnovší konflikt okolo dronov však predstavuje vážnejší problém, pretože sa už priamo dotýka zbraní používaných proti cieľom na ruskom území.
Čo to znamená v praxi
Zatiaľ nejde o oznámenie konkrétneho ruského útoku na Britániu.
Moskva použila neurčitú formuláciu o „dôsledkoch“ a „cene“, ktorú má Londýn zaplatiť.
Takéto vyjadrenia Rusko v minulosti používalo opakovane.
Praktická odveta môže mať veľmi širokú podobu – od diplomatických krokov cez kybernetické operácie až po ďalšie hybridné opatrenia.
Nie je však potvrdené, že Rusko už prijalo rozhodnutie o konkrétnej odvete proti Spojenému kráľovstvu.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že britské médiá informovali o prvom použití dronov vyrobených britskými spoločnosťami pri ukrajinských útokoch hlboko na území Ruska.
Potvrdené je tiež, že ruské veľvyslanectvo v Londýne následne pohrozilo Británii dôsledkami a obvinilo ju z ďalšieho prehlbovania účasti vo vojne.
Britské ministerstvo obrany však konkrétne použitie britských dronov pri týchto útokoch nepotvrdilo.
Vieme zároveň, že Londýn Ukrajine dodáva drony vo veľkom rozsahu a do konca roka 2026 plánuje poskytnúť až 150-tisíc zariadení.
Nie je zatiaľ známe, aké konkrétne kroky Moskva pod slovom „dôsledky“ myslí.
Najnovší spor však ukazuje, že hranica medzi západnou vojenskou podporou Ukrajiny a tým, čo Rusko označuje za priamu účasť na konflikte, sa stáva čoraz ostrejším predmetom konfrontácie.
