AI ZHRNUTIE
- Referendum zo 4. júla 2026 sa skončilo neplatnosťou pre nízku účasť 16,13 % voličov.
- Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil hlasovanie za fiasko a ostro kritizoval iniciátorov.
- Podľa predsedu Hlasu-SD by mala strana Demokrati uhradiť náklady spojené s organizáciou referenda.
- V referende sa hlasovalo o zrušení doživotnej renty a obnovení ÚŠP a NAKA.
Šutaj Eštok označil referendum za fiasko. Demokratov vyzval, aby zaplatili všetky náklady
BRATISLAVA – Minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok ostro reagoval na výsledky sobotného referenda. Mimoriadne nízku účasť označil za jasný signál nezáujmu verejnosti a iniciátorov hlasovania vyzval, aby prevzali zodpovednosť za vzniknuté náklady.
Referendum, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2026, sa skončilo ako neplatné. Podľa oficiálnych výsledkov sa na hlasovaní zúčastnilo 16,13 percenta oprávnených voličov, pričom na jeho platnosť bola potrebná účasť nad 50 percent.
O čom občania rozhodovali
Voliči odpovedali na dve referendové otázky.
Prvá sa týkala zrušenia tzv. doživotnej renty, ktorú poberajú niektorí bývalí ústavní činitelia vrátane premiéra.
Druhá otázka smerovala k tomu, či občania podporujú obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Keďže účasť nedosiahla zákonom stanovenú hranicu, výsledky referenda nemajú právne účinky.
Šutaj Eštok: Občania povedali jasné nie
Minister vnútra po zverejnení výsledkov uviedol, že referendum podľa neho skončilo jednoznačným neúspechom.
Podľa jeho názoru občania vyslali signál, že o navrhované otázky nemajú dostatočný záujem. Súčasne kritizoval iniciátorov hlasovania za to, že podľa neho zaťažili verejné financie organizáciou referenda bez reálnej šance na úspech.
Šutaj Eštok zároveň vyzval mimoparlamentnú stranu Demokrati, aby sa občanom ospravedlnila a uhradila náklady spojené s organizáciou hlasovania.
Referendum iniciovali Demokrati
Petíciu za vyhlásenie referenda pripravila mimoparlamentná strana Demokrati.
Pôvodne obsahovala tri otázky. Jedna z nich sa týkala možnosti skrátiť volebné obdobie. Prezident Peter Pellegrini ju však do referenda nezaradil s odôvodnením, že podľa jeho posúdenia nebola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Do hlasovania sa preto dostali iba dve otázky.
Politické reakcie budú pokračovať
Výsledky referenda sa stali predmetom ďalších politických sporov.
Predstavitelia koalície hovoria o jasnom odmietnutí iniciatívy zo strany občanov, zatiaľ čo predstavitelia Demokratov argumentujú, že referendum otvorilo dôležité spoločenské témy.
Diskusia o fungovaní špecializovaných bezpečnostných a justičných inštitúcií tak bude podľa všetkého pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
