AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Švédsko plánuje sprísniť podmienky na získanie občianstva vrátane jazykových testov, testov zo spoločenských znalostí a vyšších finančných nárokov.
- Minimálna doba pobytu sa má zvýšiť z piatich na osem rokov a nové pravidlá sa majú vzťahovať aj na rozpracované žiadosti.
- Uchádzači s trestnou minulosťou by mohli čakať na občianstvo až 17 rokov, aj po odpykaní trestu.
- Vláda tvrdí, že občianstvo musí byť „odmenou za integráciu“, nie automatickým právom.
Švédska vláda oznámila ďalší zásadný posun v migračnej politike krajiny. V pondelok predstavila plán na výrazné sprísnenie pravidiel pre získanie štátneho občianstva, ktorý má podľa vlády zabezpečiť, aby sa švédskym občanom stávali len tí, ktorí sú do spoločnosti skutočne integrovaní. Opatrenia zahŕňajú jazykové a vedomostné testy, prísnejšie finančné požiadavky, ako aj nové kritérium tzv. „čestného života“.
Ak návrh schváli parlament, nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti už 6. júna a – čo je politicky najcitlivejšie – vzťahovali by sa aj na žiadosti, ktoré sú už v procese posudzovania. Upozornila na to agentúra AFP.
Občianstvo ako privilégium, nie formalita
Podľa ministra pre migráciu Johan Forssell je získanie švédskeho občianstva v súčasnosti „príliš jednoduché“ a vysiela nesprávne signály. „Občianstvo musí znamenať viac, než znamená dnes,“ vyhlásil Forssell pred novinármi.
Minister poukázal na to, že v súčasnom systéme sa môže osoba stať občanom už po piatich rokoch pobytu bez znalosti švédskeho jazyka, bez základného prehľadu o spoločnosti a dokonca aj bez vlastného príjmu. „To je nespravodlivé voči tým, ktorí sa snažia, pracujú a rešpektujú pravidlá, aj voči tým, ktorí už občianstvo majú,“ dodal.
Navrhovaná reforma má podľa vlády zmeniť filozofiu systému: občianstvo má byť výsledkom úspešnej integrácie, nie automatickým krokom po splnení minimálneho časového limitu.
Dlhší pobyt, tvrdšie tresty
Jednou z najvýraznejších zmien je predĺženie minimálnej doby pobytu v krajine z piatich na osem rokov. Ešte prísnejšie pravidlá by platili pre osoby s trestnou minulosťou. Podľa návrhu by tí, ktorí majú záznam v registri trestov – či už vo Švédsku alebo v domovskej krajine – museli čakať až 17 rokov, kým by mohli požiadať o občianstvo. To platí aj v prípade, že si trest už odpykali.
Ide o výrazné sprísnenie oproti súčasnému stavu, kde je čakacia doba kratšia o približne sedem rokov. Vláda týmto krokom vysiela jasný signál, že bezúhonnosť má byť kľúčovým predpokladom plného začlenenia do spoločnosti.
Príjem, dlhy a „čestný život“
Nové pravidlá sa dotýkajú aj ekonomickej sebestačnosti. Žiadatelia by museli preukázať hrubý mesačný príjem vo výške minimálne 20.000 švédskych korún (približne 1 880 eur). Výnimky by sa vzťahovali na študentov a dôchodcov.
Zároveň sa zavádza širšie definovaný koncept „čestného života“. Občianstvo by nemohli získať osoby s vážnymi dlhmi, drogovou závislosťou alebo tie, voči ktorým bol vydaný zákaz priblíženia. Cieľom je podľa vlády zohľadniť nielen formálne kritériá, ale aj celkové správanie žiadateľa.
Jazyk a spoločenské znalosti
Kľúčovou novinkou sú povinné testy zo švédskeho jazyka a základných znalostí o spoločnosti. Vláda tvrdí, že testy budú porovnateľné s modelmi používanými v Dánsko či v Spojené štáty. Prvé skúšky by sa mali konať už v auguste.
Kontext po roku 2015
Švédsko postupne sprísňuje migračnú politiku od roku 2015, keď krajina zaznamenala masívny prílev migrantov. Napriek dlhodobým integračným snahám zostávajú v niektorých oblastiach Štokholm a ďalších veľkých miest komunity s vysokou nezamestnanosťou, kriminalitou a nízkou jazykovou integráciou.
Navrhované zmeny tak odrážajú širší politický posun v severskej krajine, ktorá bola dlhé roky považovaná za jednu z najotvorenejších voči migrantom v Európe. Otázkou zostáva, ako nové pravidlá ovplyvnia desaťtisíce žiadateľov – a či prispejú k lepšej integrácii, alebo skôr k ďalšiemu prehlbovaniu spoločenských rozdielov.
