Trump rozširuje Radu mieru pre Gazu: Erdogan a Milei majú posilniť dohľad nad povojnovou správou územia
Americký prezident Donald Trump pokračuje v rozširovaní medzinárodnej iniciatívy zameranej na povojnovú obnovu a správu Pásmo Gazy. Do novovzniknutej Rady mieru pre Gazu prizval tureckého prezidenta Recep Tayyip Erdogan a argentínskeho lídra Javier Milei, čím naznačil ambíciu rozšíriť politické spektrum aktérov zapojených do dohľadu nad povojnovým usporiadaním územia.
Pozvanie Erdogana Ankara potvrdila v sobotu. Podľa vyhlásenia šéfa komunikačného úradu tureckého prezidenta Burhanettina Durana dostal Erdogan list, v ktorom ho Trump vyzval, aby sa stal „zakladajúcim členom“ rady. Ide o významný diplomatický krok, keďže Turecko patrí medzi kľúčových regionálnych aktérov na Blízkom východe a udržiava kontakty s viacerými palestínskymi politickými silami.
Účasť v Rade mieru potvrdil aj argentínsky prezident Javier Milei, ktorý na platforme X zverejnil snímku pozývacieho listu a označil pozvanie za „česť“. Jeho zapojenie rozširuje geografický rámec iniciatívy aj mimo tradičných blízkovýchodných a európskych diplomatických kruhov a podčiarkuje Trumpovu snahu vytvoriť globálne zastúpený orgán.
Trump už v piatok oznámil, že medzi zakladajúcich členov rady patria aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a bývalý britský premiér Tony Blair. Blair označil svoje vymenovanie za poctu a poďakoval Trumpovi za vedenie pri formovaní rady. Blairove skúsenosti z pôsobenia ako vyslanec kvarteta OSN pre Blízky východ dodávajú iniciatíve odborný rozmer.
Podľa vyhlásenia Bieleho domu budú súčasťou „zakladajúcej výkonnej rady“ aj Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, Trumpov zať Jared Kushner a prezident Svetová banka Ajay Banga. Predsedom rady má byť sám Trump, pričom ďalší členovia majú byť oznámení v najbližších týždňoch.
Rada mieru pre Gazu je kľúčovým prvkom Trumpovho 20-bodového mierového plánu, ktorý viedol k dohode o prímerí medzi **Izrael**om a palestínskym hnutím Hamas v októbri minulého roka. Podľa tohto plánu má byť Gaza po vojne spravovaná dočasným technokratickým palestínskym výborom pod dohľadom rady.
V teréne by mal tento proces koordinovať bývalý bulharský minister obrany a osobitný vyslanec OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov. Jeho úloha má zabezpečiť prepojenie medzi politickými rozhodnutiami rady a praktickou správou územia.
Rozširovanie Rady mieru signalizuje snahu presunúť diskusiu o budúcnosti Gazy z rámca bezprostredného konfliktu do dlhodobejšej politickej a inštitucionálnej roviny. Zároveň však vyvoláva otázky o legitimite, regionálnej rovnováhe a schopnosti nového orgánu presadiť stabilné riešenie v jednom z najcitlivejších geopolitických priestorov sveta.
