Kľúčové fakty
• Ursula von der Leyenová označila masový príchod migrantov do Ceuty za neprijateľný.
• Starosta Ceuty hovorí o približne 60-tisíc nelegálnych príchodoch z Maroka.
• Európska komisia žiada zastavenie nelegálnych prechodov a rýchle návraty migrantov.
• Francúzsko sprísnilo kontroly na hraniciach so Španielskom.
• Taliansko, Fínsko a Dánsko otvorili otázku postavenia Španielska v Schengene.
Migračný nápor na španielsku Ceutu vyvoláva čoraz ostrejšie reakcie európskych lídrov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila masový príchod migrantov z Maroka za neprijateľný a vyzvala na okamžité zastavenie nelegálnych prechodov cez vonkajšiu hranicu Európskej únie.
Podľa šéfky Komisie nemôže EÚ tolerovať vstup na svoje územie mimo pravidiel. Okrem posilnenia ochrany hranice žiada zásah proti prevádzačským sieťam a rýchle návraty ľudí, ktorí nemajú právo zostať na území Únie.
Rozsah krízy je mimoriadny. Starosta Ceuty Jesús Vivas uviedol, že počas niekoľkých dní prišlo z Maroka približne 60-tisíc ľudí.
Situácia zároveň vyvolala spor medzi členskými krajinami o tom, či by Španielsko malo zostať plnohodnotnou súčasťou schengenského priestoru, pokiaľ nedokáže dostať svoju vonkajšiu hranicu pod kontrolu.
Von der Leyenová: Takéto zábery sú neprijateľné
Predsedníčka Európskej komisie reagovala na zábery desaťtisícov ľudí smerujúcich do španielskej enklávy mimoriadne dôrazne.
Masový príchod migrantov označila za neprijateľný.
Európska únia podľa nej nemôže pripustiť, aby ľudia vstupovali na jej územie mimo pravidiel stanovených európskou a národnou legislatívou.
Von der Leyenová požaduje okamžité zastavenie nebezpečných nelegálnych prechodov.
Súčasťou reakcie má byť aj boj proti prevádzačským sieťam, ktoré profitujú z nelegálnej migrácie, a efektívnejší systém návratov.
Tie sa podľa predsedníčky Komisie musia uskutočňovať rýchlo a zároveň v súlade s európskym právom.
Brusel posiela do akcie dvoch eurokomisárov
Európska komisia chce vývoj sledovať priamo v spolupráci so Španielskom aj Marokom.
Von der Leyenová preto poverila eurokomisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnusa Brunnera, aby intenzívne spolupracoval so španielskymi úradmi.
Eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová má byť zase v permanentnom kontakte s Marokom.
Brusel tak chce získavať informácie z oboch strán hranice a zároveň koordinovať ďalší postup.
Práve spolupráca s Marokom môže byť pri riešení situácie rozhodujúca. Ceuta sa nachádza na severnom pobreží Afriky a jej pozemná hranica s Marokom je zároveň vonkajšou hranicou Európskej únie.
Merz podporil Madrid, ale žiada ochranu hranice
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa postavil na stranu španielskej vlády v jej snahe zabrániť ďalšiemu presunu migrantov do vnútrozemia Európy.
Podľa Merza je ochrana vonkajších hraníc EÚ základným predpokladom úspešného boja proti nelegálnej migrácii.
Očakáva preto, že všetky členské krajiny budú túto povinnosť plniť.
Nemecký kancelár zároveň uviedol, že Španielsko chce a musí dostať situáciu v Ceute čo najrýchlejšie pod kontrolu.
Postoj Berlína súvisí aj s obavami, že ľudia, ktorí sa dostanú cez vonkajšiu hranicu, môžu následne pokračovať do ďalších členských štátov.
Nemecko už avizovalo, že aj po septembri chce pokračovať v kontrolách na svojich vnútorných hraniciach.
Francúzsko sprísňuje kontroly pri Španielsku
Podporu Madridu deklaroval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Francúzsko je podľa neho pripravené pomôcť Španielsku zvládnuť nápor migrantov prichádzajúcich zo severného Maroka.
Paríž však zároveň prijíma vlastné preventívne opatrenia.
Macron nariadil sprísnenie kontrol na francúzsko-španielskych hraniciach. Cieľom je zabrániť nekontrolovanému presunu migrantov z Pyrenejského polostrova ďalej do vnútrozemia schengenského priestoru.
Francúzsky postup tak kombinuje solidaritu so Španielskom s posilnením ochrany vlastných hraníc.
Ceuta hlási približne 60-tisíc príchodov
Rozsah problému priblížil starosta Ceuty Jesús Vivas.
Podľa jeho vyjadrenia preniklo počas niekoľkých dní z marockého územia do mesta približne 60-tisíc ľudí.
Situáciu označil za neudržateľnú.
Číslo je mimoriadne aj vzhľadom na samotnú veľkosť Ceuty, ktorá má približne 84-tisíc obyvateľov.
Ceuta má navyše v rámci španielskeho ústavného systému osobitné postavenie. Ide o autonómne mesto, ktoré nie je samostatným autonómnym spoločenstvom ani súčasťou niektorej zo španielskych provincií.
Miestni predstavitelia upozorňujú, že špecifické administratívne usporiadanie komplikuje zvládanie krízy takéhoto rozsahu.
Taliansko otvorilo otázku Španielska v Schengene
Migračná kríza už prerástla aj do vážneho politického sporu medzi členskými štátmi.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani podľa TASR podporil uzavretie schengenského priestoru vo vzťahu k Španielsku.
Takéto opatrenie by v praxi znamenalo výrazné obmedzenie súčasného režimu voľného pohybu medzi Španielskom a ďalšími krajinami Schengenu.
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares návrh kritizoval.
Za tvrdší postup sa vyslovila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Rím tak vytvára tlak na Madrid, aby čo najrýchlejšie obnovil kontrolu nad vonkajšou hranicou EÚ.
Fínsko a Dánsko hovoria o ďalších možnostiach
Taliansko pritom nezostalo so svojím postojom osamotené.
Fínska ministerka vnútra Mari Rantanenová podporila myšlienku dočasného vylúčenia Španielska zo Schengenu.
Podobný signál prišiel aj z Dánska.
Premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že Európska únia musí okamžite prijať všetky potrebné opatrenia a posúdiť dostupné možnosti vrátane prerušenia schengenskej spolupráce so Španielskom.
Nekontrolovanú migráciu označila za hrozbu pre Európu aj pre svoju krajinu.
Tieto postoje ukazujú rastúce obavy členských štátov, že nedostatočná kontrola jednej časti vonkajšej hranice môže mať následky pre celý priestor bez vnútorných hraníc.
Schengen čelí skúške
Kríza v Ceute sa tak už netýka iba Španielska a Maroka.
Postupne sa mení na skúšku fungovania celého schengenského priestoru.
Jeho základnou výhodou je možnosť voľného pohybu medzi členskými krajinami bez pravidelných hraničných kontrol. Takýto systém však predpokladá účinnú ochranu spoločnej vonkajšej hranice.
Ak členské krajiny stratia dôveru v jej zabezpečenie, môžu začať obnovovať kontroly medzi sebou. Prvé takéto signály už vidieť v Nemecku a Francúzsku.
Von der Leyenová preto požaduje spoločnú reakciu, ktorá má kombinovať ochranu hraníc, boj proti prevádzačom a návraty osôb bez práva na pobyt.
Európski lídri sa zároveň budú musieť vyrovnať s otázkou, ako pomôcť Španielsku dostať situáciu pod kontrolu bez toho, aby sa oslabila jedna zo základných výhod európskej integrácie – voľný pohyb v rámci Schengenu.
