Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta uskutočnenie volieb, kým krajina vedie vojnu s Ruskom. Tvrdí, že hlasovanie v súčasných podmienkach by mohlo spoločnosť rozdeliť a oslabiť štát práve v čase, keď potrebuje jednotu. Do otvoreného sporu sa však dostáva s bývalým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom, ktorý žiada nájsť spôsob, ako demokratický proces obnoviť aj počas dlhej vojny.
Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu 23. augusta 2026 prvýkrát výraznejšie vyjadril k rastúcej diskusii o možnosti usporiadať na Ukrajine voľby ešte pred skončením vojny.
Jeho stanovisko je jednoznačné.
„Voľby teraz sú pre krajinu cunami, ktoré rozdelí Ukrajinu,“ vyhlásil.
Podľa prezidenta by organizovanie hlasovania uprostred vojny predstavovalo príliš veľké bezpečnostné, politické aj spoločenské riziko.
Zelenskyj: Ak chceme krajinu zničiť, môžeme ísť do volieb
Ukrajinský prezident použil ešte tvrdšie prirovnanie.
Podľa neho by sa otvorenie veľkého vnútropolitického súboja v čase pokračujúcich bojov mohlo obrátiť proti samotnej Ukrajine.
„Ak chceme zničiť krajinu, môžeme sa v týchto časoch vojny posunúť smerom k voľbám,“ povedal Zelenskyj.
Jeho stratégiou má byť najskôr doviesť krajinu k ukončeniu vojny a zachovať nezávislý a suverénny štát.
Až následne má podľa neho prísť plnohodnotný politický súboj.
Ukrajinské zákony dnes voľby počas vojny neumožňujú
Po ruskej invázii vo februári 2022 zaviedla Ukrajina stanné právo.
Počas jeho platnosti sa celoštátne voľby nemôžu konať.
Nejde pritom iba o politické rozhodnutie Zelenského.
Organizovanie volieb naráža aj na obrovské praktické problémy.
Hlasovať by museli mať možnosť:
- státisíce vojakov na fronte,
- obyvatelia miest pravidelne bombardovaných Ruskom,
- vnútorní utečenci,
- ľudia na okupovaných územiach,
- milióny Ukrajincov žijúcich v zahraničí.
Zabezpečiť zároveň bezpečnosť volebných miestností počas raketových a dronových útokov by bolo mimoriadne náročné.
Väčšina Ukrajincov nechce voľby uprostred bojov
Zelenského postoj má oporu aj vo verejnej mienke.
Nedávne prieskumy ukazujú, že iba menšia časť obyvateľov chce hlasovať ešte pred skončením aktívnych bojov.
Podľa údajov Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie podporuje konanie volieb pred skončením vojny približne 15 percent opýtaných.
Veľká časť spoločnosti chce, aby sa politická súťaž naplno obnovila až po skončení bojov alebo po dosiahnutí stabilného prímeria.
Situáciu navyše komplikuje fakt, že krajina je už piaty rok vo vojne a milióny jej občanov dnes nežijú na adrese, kde boli registrovaní pred inváziou.
Proti Zelenskému sa postavil jeho bývalý blízky spojenec
Diskusiu o voľbách výrazne rozhýbal bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov.
Ešte donedávna patril medzi najbližších Zelenského spojencov.
Po svojom odvolaní z funkcie ministra obrany však začal verejne hovoriť o potrebe politickej zmeny.
„Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska,“ vyhlásil.
Fedorov žiada vytvorenie „legálneho, bezpečného a realistického mechanizmu“, ktorý by Ukrajine umožnil obnoviť demokratický proces aj v prípade, že vojna bude pokračovať dlhé roky.
Fedorov hovorí o systémovej kríze vládnutia
Bývalý minister zároveň otvorene kritizuje fungovanie štátu.
Tvrdí, že Ukrajina čelí „systémovej kríze vládnutia“.
Podľa jeho názoru starý systém chráni vlastné záujmy, bráni sa zmenám a problémy s korupciou poškodzujú aj schopnosť krajiny efektívne viesť vojnu.
Fedorov pritom sám priznáva, že voľby počas vojny by boli logisticky mimoriadne zložité.
Poukázal práve na vojakov na fronte, ľudí žijúcich v bombardovaných oblastiach a milióny utečencov v zahraničí.
Jeho argument je však opačný než Zelenského.
Zložitosť podľa neho ešte neznamená nemožnosť.
Odvolanie Fedorova vyvolalo na Ukrajine protesty
Fedorov skončil na ministerstve obrany v polovici júla po približne šiestich mesiacoch vo funkcii.
Jeho odchod vyvolal nezvyčajne silnú reakciu.
V Kyjeve aj ďalších mestách sa konali protesty ľudí požadujúcich jeho návrat.
Jednou z príčin odvolania mali byť vážne nezhody s vtedajším hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským.
Syrskyj napokon vo funkcii tiež skončil.
Zelenskyj už počas leta výrazne obmieňal vedenie štátu. Ukrajinský parlament v júli odvolal aj premiérku Juliju Svyrydenkovú v rámci širšej reorganizácie výkonnej moci.
Z bývalého spojenca sa môže stať politický súper
Fedorov zatiaľ neoznámil kandidatúru na prezidenta.
Jeho požiadavka na voľby však z neho prakticky robí jednu z najvýraznejších postáv budúcej politickej súťaže.
Má iba 35 rokov a dlhé roky si budoval meno najmä ako technologický reformátor.
Pred pôsobením na ministerstve obrany bol jednou z hlavných tvárí ukrajinskej digitalizácie.
Po ruskej invázii zohrával významnú úlohu aj pri zavádzaní nových technológií, dronov a satelitnej komunikácie do fungovania ukrajinského štátu a armády.
Práve vojna sa v roku 2026 stále výraznejšie mení na technologický konflikt. Ukrajina už dokáže zasahovať vojenské a priemyselné ciele aj viac ako 900 kilometrov od frontovej línie.
Zelenskyj pripúšťa voľby iba pri bezpečnostných zárukách
Prezident úplne nevylúčil možnosť hlasovania ešte pred formálnym skončením vojny.
Podmienkou by však podľa neho muselo byť vytvorenie bezpečného systému a dostatočných záruk od zahraničných partnerov.
Takýto realistický plán zatiaľ podľa Zelenského nikto nepredložil.
Jeho prioritou preto zostáva vojna a rokovania o jej ukončení.
Moskva používa otázku volieb proti Zelenskému
Voľby na Ukrajine sú zároveň témou ruskej propagandy a politického tlaku.
Kremeľ dlhodobo spochybňuje Zelenského legitimitu, pretože jeho pôvodné prezidentské obdobie by za mierových podmienok už skončilo.
Ukrajina argumentuje tým, že počas stanného práva ústava a zákony umožňujú pokračovanie existujúcich štátnych orgánov až do času, keď bude možné uskutočniť nové hlasovanie.
Pre Kyjev má preto otázka volieb aj bezpečnostný rozmer.
Otvorená predvolebná kampaň by podľa odporcov hlasovania mohla vytvoriť vnútorné konflikty, ktoré by sa Moskva pokúsila politicky či informačne využiť.
Zelenskyj zároveň varuje pred ďalšou ruskou mobilizáciou
Prezident v rovnakom vystúpení otvoril aj tému pripravovaných krokov Moskvy.
Ukrajina podľa jeho slov predpokladá, že Rusko po septembrových voľbách do Štátnej dumy pristúpi k náboru alebo mobilizácii ďalších približne 300-tisíc vojakov.
V roku 2027 by podľa Zelenského mohli nasledovať ďalšie státisíce.
Cieľom má byť posilnenie ruských síl a pokračovanie operácií smerujúcich k úplnému obsadeniu Doneckej oblasti.
Ide o hodnotenie ukrajinského vedenia. Moskva takýto konkrétny plán verejne nepotvrdila.
Čo to znamená v praxi
Ukrajina sa dostáva do čoraz komplikovanejšej situácie.
Vojna pokračuje už roky, no súčasne rastie potreba obnoviť normálny demokratický život.
Zelenskyj tvrdí, že najskôr musí skončiť alebo sa aspoň zásadne stabilizovať vojna.
Fedorov upozorňuje na opačné riziko: ak môže nepriateľ neobmedzene odkladať voľby tým, že pokračuje v útokoch, demokratický proces sa môže zastaviť na neurčitý čas.
Oba argumenty preto smerujú k tej istej otázke: čo sa stane, ak vojna potrvá ešte niekoľko rokov?
Práve na ňu zatiaľ Ukrajina nemá jednoduchú odpoveď.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Zelenskyj odmieta konanie volieb za súčasných vojnových podmienok,
- voľby označil za riziko, ktoré by mohlo Ukrajinu rozdeliť,
- počas stanného práva ukrajinská legislatíva celoštátne voľby neumožňuje,
- bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov žiada hľadanie mechanizmu pre voľby aj počas dlhej vojny,
- Fedorov po svojom odvolaní kritizuje fungovanie štátu a korupciu,
- organizovanie volieb komplikuje situácia vojakov, utečencov, okupovaných území a bezpečnostné riziko,
- Zelenskyj tvrdí, že Rusko môže po septembrových parlamentných voľbách výrazne zvýšiť počet ľudí nasadených do vojny.
Zatiaľ nie je rozhodnuté:
- kedy sa na Ukrajine uskutočnia ďalšie prezidentské a parlamentné voľby,
- či sa zákony pre prípad dlhej vojny zmenia,
- či by zahraniční partneri dokázali vytvoriť dostatočné bezpečnostné záruky pre hlasovanie,
- či bude Mychajlo Fedorov v budúcnosti kandidovať proti Zelenskému,
- ako dlho zostane na Ukrajine v platnosti stanné právo.
