Observatórium SAV na Lomnickom štíte sa zapojí do pozorovania kométy C/2026 A1 (MAPS)

3.4.2026 (SITA.sk) – Observatórium Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) na Lomnickom štíte sa zapojí do pozorovacej kampane zameranej na kométu C/2026 A1 (MAPS). Ako informovali zo SAV, kométa sa mimoriadne priblížila k Slnku a perihélium dosiahne v sobotu 4. apríla 2026 vo vzdialenosti približne 162-tisíc kilometrov od slnečného povrchu.

Astronomický ústav SAV sa pokúsi kométu zaznamenať z Lomnického štítu. Z observatória na Lomnickom štíte ju bude možné pozorovať pomocou koronografov. Cieľom je sledovať jej správanie v extrémnych podmienkach slnečnej koróny, a tiež zistiť, či jej jadro prežije intenzívne zahriatie. Jadro kométy má priemer približne 400 metrov, v marci tohto roka to ukázali pozorovania pomocou James Webb Space Telescope.

Pozorovanie bude náročné

„Podmienky na pozorovanie kométy sú priaznivejšie na južnej pologuli. Zo Slovenska bude existovať len krátke časové okno – medzi 10. a 12. aprílom 2026 – kedy by mohla byť pozorovateľná aj stredne veľkými ďalekohľadmi krátko po západe Slnka. Napríklad, 10. apríla zapadne približne 50 minút po Slnku, o dva dni neskôr asi hodinu po ňom,” priblížili zo SAV dopĺňajúc, že pozorovanie bude náročné, keďže pôjde o slabý objekt na presvetlenom súmrakovom pozadí.

Okrem toho nie je isté, či jadro kométy vydrží extrémne podmienky pri prechode perihéliom, môže sa rozpadnúť na menšie časti, alebo sa dokonca materiál úplne vyparí.

„Ide o mimoriadne zaujímavý objekt z Kreutzovej skupiny komét, ktoré sa dostávajú extrémne blízko k Slnku. V tomto prípade máme navyše unikátnu príležitosť sledovať kométu, ktorá bola objavená vo veľkej vzdialenosti od Slnka, čo nám umožňuje lepšie analyzovať jej vývoj pred aj po prechode perihéliom,“ vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

Môže byť jasnejšia ako Venuša

Kométa bola objavená 13. januára 2026 z čilského observatória San Pedro de Atacama. Kométa patriaca do Kreutzovej skupiny sa pri prechode perihéliom ponára až do slnečnej koróny. „Objav sa uskutočnil v rámci programu MAPS (Maury, Attard, Parrott, Signoret) pomocou ďalekohľadu s priemerom len 28 centimetrov, keď mala jasnosť 17,8 magnitúdy. Zaujímavosťou je, že bola objavená vo vzdialenosti viac ako 2 astronomické jednotky od Slnka, čo z nej robí najvzdialenejšie objavenú kométu tejto skupiny,” uvádza SAV.

Výpočty dráhy ukazujú, že kométa prešla v blízkosti Slnka naposledy zhruba pred 1 700 rokmi. V čase perihélia by mohla dosiahnuť jasnosť až -5,8 magnitúdy, bola by tak jasnejšia ako planéta Venuša. „Jej pozorovanie bude možné najmä pomocou slnečných koronografov a vesmírnych sond, ako sú SOHO alebo PROBA-3,” uzatvára SAV.