Čoraz menej Slovákov odchádza za prácou do zahraničia. Domov sa vracajú po tisícoch, no problém sa len presúva
V skratke
- Počet Slovákov odchádzajúcich za prácou do zahraničia klesol za poslednú dekádu na menej ako polovicu.
- Predbežné údaje za rok 2024 ukazujú, že na Slovensko sa vrátilo viac ľudí, než z neho odišlo.
- Analytici hovoria o pozitívnom signáli pre trh práce, upozorňujú však na vážne riziká do budúcnosti.
- Slovenská ekonomika je čoraz viac závislá od zahraničných pracovníkov, ktorých počet za desať rokov vzrástol takmer deväťnásobne.
Slovensko môže stáť na začiatku významnej zmeny migračného trendu. Po rokoch, keď desaťtisíce ľudí odchádzali za lepšími platmi a pracovnými podmienkami do zahraničia, nové údaje naznačujú opačný vývoj. Počet odchodov výrazne klesá a čoraz viac Slovákov sa vracia späť domov.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý sleduje pohyb ľudí prostredníctvom údajov zdravotných poisťovní. Tieto dáta zachytávajú reálne odchody za prácou a návraty na Slovensko presnejšie než klasické štatistiky.
Kým ešte v roku 2014 odišlo zo Slovenska viac ako 51-tisíc ľudí a vrátilo sa menej než 30-tisíc, situácia sa postupne menila. V roku 2023 sa počty prakticky vyrovnali. Zo Slovenska odišlo približne 25 350 občanov a vrátilo sa 25 200 ľudí. Predbežné údaje za rok 2024 sú ešte výraznejšie. Počet odchodov klesol pod hranicu 20-tisíc, zatiaľ čo návrat zaznamenalo takmer 27-tisíc Slovákov.
Čo stojí za obratom?
Podľa analytikov zohráva kľúčovú úlohu situácia na domácom trhu práce. Slovensko má historicky nízku nezamestnanosť a firmy dlhodobo zápasia s nedostatkom pracovníkov.
Minister financií Ladislav Kamenický upozornil, že mnohí ľudia už nemusia vidieť v práci za hranicami takú výhodu ako v minulosti. Rastúce životné náklady v západnej Európe, vyššie ceny bývania či energií a zároveň postupné približovanie slovenských miezd k zahraničným znižujú motiváciu odísť.
Pre mnohých zostáva rozhodujúcim faktorom aj rodina. Ak si človek dokáže nájsť prácu doma, nemusí podstupovať odlúčenie od blízkych, ktoré bolo v minulosti častou daňou za vyšší zárobok.
Návraty však neznamenajú víťazstvo
Experti upozorňujú, že pozitívne migračné saldo ešte automaticky neznamená, že Slovensko definitívne vyriešilo problém odlivu mozgov.
Dôležitejšie ako samotný počet vracajúcich sa ľudí je totiž to, kto odchádza a kto sa vracia. Ak krajinu opúšťajú najlepší študenti, budúci lekári, vedci, IT odborníci či inovatívni podnikatelia a po štúdiu sa nevracajú späť, ekonomika môže prichádzať o najcennejší ľudský kapitál.
Analytici upozorňujú, že práve mladí vysokoškoláci patria medzi skupiny, ktoré najčastejšie zostávajú pracovať v zahraničí aj po ukončení štúdia.
Demografická bomba sa blíži
Napriek zlepšujúcim sa číslam stojí Slovensko pred ešte väčšou výzvou. Tou je starnutie populácie.
Vládne dokumenty upozorňujú, že slovenský trh práce bude v najbližších rokoch potrebovať každoročne 69- až 79-tisíc nových pracovníkov. Väčšina z nich bude potrebná len na nahradenie ľudí odchádzajúcich do dôchodku.
Najväčší dopyt bude po pracovníkoch so strednou kvalifikáciou, no porastie aj potreba vysoko kvalifikovaných odborníkov v technických, zdravotníckych a technologických profesiách.
Bez cudzincov by sa ekonomika nezaobišla
Práve preto Slovensko čoraz viac využíva zahraničnú pracovnú silu.
Začiatkom apríla 2026 pracovalo na Slovensku viac ako 151-tisíc cudzincov. Pre porovnanie, v roku 2014 ich bolo len približne 17-tisíc.
Za jedinú dekádu sa ich počet zvýšil takmer deväťnásobne. Mnohí zamestnávatelia otvorene priznávajú, že bez pracovníkov zo zahraničia by nedokázali udržať výrobu ani služby v súčasnom rozsahu.
Slovensko sa mení
Najnovšie údaje naznačujú, že Slovensko už nie je krajinou masového odlivu pracovnej sily, akou bolo po vstupe do Európskej únie. Situácia na trhu práce sa stabilizovala a návraty zo zahraničia sú čoraz častejšie.
Zároveň však platí, že skutočnou skúškou bude schopnosť krajiny udržať mladých, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí doma. Práve od nich bude závisieť, či sa Slovensko dokáže vyrovnať s demografickou krízou, technologickými zmenami a rastúcou konkurenciou v Európe.
