Na Slovensku žije približne 91-tisíc mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí nepracujú, neštudujú ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. Ministerstvo práce chce tento problém riešiť novou eurofondovou výzvou za 46,5 milióna eur. V regiónoch majú vzniknúť desiatky kontaktných miest, ktoré mladým pomôžu dostať sa späť do školy, zamestnania alebo odbornej prípravy. Podľa prepočtov odborníkov pritom jeden mladý človek mimo systému predstavuje pre verejné financie náklad približne 9-tisíc eur ročne.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhlásilo novú výzvu z Programu Slovensko, ktorá má podporiť vznik Jednotných kontaktných miest pre mladých ľudí v situácii NEET.
Skratka NEET označuje ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa ani na odbornej príprave.
Nejde pritom iba o klasicky evidovaných nezamestnaných. Časť mladých ľudí sa nenachádza ani v evidencii úradov práce a pre systém sú prakticky neviditeľní.
Na pomoc ide 46,5 milióna eur
Celková alokácia výzvy dosahuje 46,5 milióna eur.
Peniaze sú určené predovšetkým vyšším územným celkom a ich rozpočtovým či príspevkovým organizáciám.
Cieľom je vybudovať fyzické kontaktné miesta, kam môže mladý človek prísť a na jednom mieste dostať pomoc pri hľadaní práce, ďalšom vzdelávaní či riešení osobných problémov, ktoré mu bránia zaradiť sa na trh práce.
Projekt má byť mimoriadne dôležitý najmä v regiónoch, kde je problém neaktívnych mladých ľudí najväčší.
V niektorých regiónoch je mimo systému každý štvrtý mladý človek
Celoslovenský podiel mladých v kategórii NEET predstavuje približne 11,1 percenta.
V niektorých častiach Prešovského, Banskobystrického či Košického kraja však môže podľa predložených údajov dosahovať až približne 25 percent.
To by znamenalo, že v najviac zasiahnutých oblastiach je mimo práce aj vzdelávania každý štvrtý mladý človek.
Situácia zároveň zapadá do širšieho problému slovenského trhu práce. Aktualizovane.sk už informovalo, že začiatkom roka bolo na Slovensku bez práce viac ako 160-tisíc ľudí a dlhodobá nezamestnanosť zostáva vážnym problémom.
Jeden mladý človek môže znamenať stratu približne 9-tisíc eur ročne
Zaujímavý je aj ekonomický rozmer problému.
Podľa Vladimíra Bilohuščina, hlavného metodika projektu koordinácie JKM a konzorcia Aktivácia Mladých, predstavuje jeden mladý človek v situácii NEET pre verejné financie približne 730 eur mesačne.
Ročne ide takmer o 9 000 eur.
Nejde pritom iba o sociálne dávky. Do výpočtu vstupujú aj dane a odvody, ktoré by človek v prípade zamestnania odvádzal štátu.
Pri približne 91-tisíc mladých ľuďoch môže byť podľa týchto prepočtov celkový fiškálny dopad okolo 800 miliónov eur ročne.
Štát chce mladých nájsť skôr, než sa stratia zo systému úplne
Jednotné kontaktné miesta majú fungovať na princípe „všetko pod jednou strechou“.
Mladý človek by tam mohol dostať napríklad:
- kariérové poradenstvo,
- pomoc pri hľadaní práce,
- psychosociálnu podporu,
- sprevádzanie pri komunikácii s úradmi,
- vzdelávacie kurzy,
- pomoc pri rozvoji digitálnych schopností.
Dôležité má byť najmä to, že centrá nemajú čakať iba na ľudí, ktorí sami prídu po pomoc.
Časť mladých bude potrebné aktívne vyhľadávať priamo v teréne.
Mnohí nie sú ani na úrade práce
Práve to je jeden z najväčších problémov celej skupiny NEET.
Človek môže byť bez zamestnania a bez školy, ale zároveň nemusí byť oficiálne vedený ako nezamestnaný.
Štát potom o jeho situácii vie veľmi málo.
Pilotné skúsenosti z Banskobystrického kraja podľa Rady mládeže Slovenska ukazujú, že až 66 percent mladých ľudí v situácii NEET môže byť pre bežné štátne inštitúcie „neviditeľných“, pretože nie sú evidovaní na úradoch práce.
Slovensko pritom potrebuje pracovníkov
Situácia pôsobí paradoxne aj vzhľadom na vývoj pracovného trhu.
Na jednej strane sú desaťtisíce mladých ľudí mimo práce a vzdelávania, na druhej strane firmy v mnohých profesiách tvrdia, že pracovníkov nevedia nájsť.
Aktualizovane.sk nedávno upozornilo, že Slovensko má veľké množstvo voľných pracovných miest, no zároveň si časť uchádzačov nachádza zamestnanie čoraz ťažšie.
Problémom býva nesúlad medzi tým, akých ľudí firmy potrebujú, aké zručnosti majú uchádzači a v ktorých regiónoch sa pracovné miesta nachádzajú.
Absolventi narážajú na realitu trhu práce
Mladým zároveň nemusí stačiť iba ponúknuť prvé voľné pracovné miesto.
Časť problémov vzniká už pri prechode zo školy do zamestnania.
Mladí majú často iné očakávania od pracovného prostredia, zatiaľ čo zamestnávatelia očakávajú väčšiu samostatnosť a pracovné návyky už od nástupu.
Aj Aktualizovane.sk sa tejto téme venovalo v článku o tom, prečo prvé zamestnanie často prináša sklamanie absolventom aj firmám.
Práve kariérové poradenstvo a príprava na reálne požiadavky trhu majú byť jednou z úloh pripravovaných centier.
Vzniknúť môže viac ako 50 centier
Rada mládeže Slovenska počíta s tým, že na Slovensku by mohlo postupne fungovať približne 50 až 54 Jednotných kontaktných miest.
Minimálne jedno má vzniknúť aj v Bratislavskom kraji.
V najviac problémových lokalitách majú byť podmienky pre samosprávy výhodnejšie a projekty môžu získať podporu bez vlastnej finančnej spoluúčasti.
V ostatných oblastiach sa počíta so spoluúčasťou na úrovni približne osem percent.
Kraje majú prvý dôležitý termín už v septembri
Samosprávy však nemajú neobmedzený čas.
Prvé hodnotené kolo výzvy sa má uzavrieť 21. septembra 2026.
Druhý termín je naplánovaný na 30. novembra 2026.
Rada mládeže Slovenska tvrdí, že jednotlivé kraje sú v rôznom štádiu pripravenosti, no záujem o zapojenie existuje.
Pilot na strednom Slovensku už funguje
Nový systém nevzniká úplne od nuly.
Banskobystrický samosprávny kraj už prevádzkuje pilotnú sieť siedmich centier SPACE.
Od januára 2024 do apríla 2026 v nich podľa predložených údajov poskytli odborníci tisíce individuálnych konzultácií.
Priamo medzi mladých v situácii NEET patrilo 1 738 klientov.
Práve skúsenosti z týchto centier sa majú využiť pri rozšírení systému do ďalších regiónov.
Európa prichádza pre neaktívnych mladých o miliardy
Problém pritom nie je slovenským špecifikom.
Podľa údajov citovaných v projekte predstavovali mladí ľudia v situácii NEET v roku 2023 pre ekonomiky Európskej únie náklady približne 121 miliárd eur.
Priemerná širšia hospodárska strata sa odhaduje na viac ako 15-tisíc eur na jedného človeka ročne.
Do takýchto výpočtov však nevstupuje iba to, čo štát človeku priamo vyplatí. Zahŕňajú aj stratenú ekonomickú aktivitu, nevytvorené príjmy a nezaplatené dane či odvody.
Preto nie je presné tvrdiť, že štát každému z 91-tisíc mladých jednoducho „vyplatí“ deväťtisíc eur ročne. Ide o odhadovaný fiškálny náklad kombinujúci verejné výdavky a ušlé príjmy štátu.
Najdôležitejšie bude, koľko mladých sa skutočne podarí vrátiť
Samotných 46,5 milióna eur ešte úspech projektu nezaručuje.
Rozhodujúce bude, koľko mladých ľudí kontaktné miesta skutočne nájdu a koľkým pomôžu dostať sa do zamestnania, školy alebo odbornej prípravy.
Pri skupine, ktorá je často úplne mimo evidencie štátnych inštitúcií, môže byť práve aktívna práca v teréne najťažšou časťou celého projektu.
Ak sa však podarí vrátiť do systému aspoň časť z približne 91-tisíc mladých Slovákov, výsledkom nemusí byť iba nižšia záťaž pre verejné financie. Slovensko môže získať tisíce ľudí, ktorých bude vzhľadom na starnutie populácie a nedostatok pracovníkov v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac.
