Európska únia vytvorila jednotný trh, na ktorom medzi členskými štátmi neexistujú clá a firmy môžu teoreticky expandovať naprieč kontinentom. V praxi však podniky stále narážajú na národné regulácie, licencie, povolenia či odlišné pravidlá. Prípady RegioJetu a českého Rohlíku ukazujú, že prekročením hranice sa podnikateľské prekážky zďaleka nekončia.
Samotná Európska komisia priznáva, že najmä pri službách zostáva cezhraničný trh výrazne menej integrovaný než pri tovare. Približne 60 percent typov regulačných prekážok v službách je podľa európskych hodnotení podobných tým, ktoré existovali už pred dvadsiatimi rokmi.
Clá zmizli, regulácie zostali
Jednotný trh je jedným zo základných pilierov Európskej únie.
Firma založená v jednom členskom štáte má v zásade možnosť predávať výrobky alebo poskytovať služby aj v ďalších krajinách Únie bez klasických colných bariér.
Realita je však komplikovanejšia.
Jednotlivé štáty si zachovávajú množstvo vlastných pravidiel týkajúcich sa licencií, pracovného práva, maloobchodu, otváracích hodín, regulovaných profesií, povoľovacích procesov či poskytovania služieb.
Firma expandujúca do ďalšej krajiny tak často musí vytvoriť nový právny a administratívny systém prakticky od začiatku.
Pre veľkú nadnárodnú korporáciu môže ísť o zvládnuteľný náklad. Pre podnik z menšej krajiny môže byť rovnaká požiadavka významnou prekážkou ďalšieho rastu.
Brusel sám hovorí o desiatich najhorších bariérach
Európska komisia vo svojej stratégii jednotného trhu označila desať oblastí, ktoré podľa podnikateľov najviac komplikujú obchodovanie medzi členskými krajinami.
Patria medzi ne komplikované zakladanie a fungovanie podnikov v ďalších štátoch, rozdielne národné pravidlá pri službách, uznávanie odborných kvalifikácií, vysielanie pracovníkov či odlišné požiadavky na výrobky.
Komisia zároveň konštatuje, že cezhraničné poskytovanie služieb zostáva výrazne za obchodom s tovarom.
Práve služby pritom tvoria približne 70 percent hospodárstva Európskej únie.
RegioJet narazil na oveľa tvrdšiu prekážku
Prípad českého RegioJetu však ukazuje ešte vážnejší problém než samotné rozdiely v regulácii.
Európska komisia v roku 2024 rozhodla, že České dráhy a rakúske ÖBB medzi rokmi 2012 a 2016 koordinovali postup pri predaji použitých rakúskych železničných vozňov.
Cieľom bolo podľa Komisie obmedziť RegioJetu prístup k vozňom, ktoré potreboval na ďalšiu expanziu v Česku a na medzinárodnej trase Praha – Viedeň.
RegioJet bol v tom období novým konkurentom s obmedzeným kapitálom a použité rakúske vozne boli pre jeho rast mimoriadne dôležité.
České dráhy a ÖBB dostali pokutu 48,7 milióna eur
Európska komisia dospela k záveru, že obaja štátni dopravcovia koordinovali predaje tak, aby RegioJet vozne nezískal alebo ich získaval podstatne ťažšie.
Komisia medzi protisúťažnými praktikami uviedla načasovanie predaja vozňov, výmenu informácií o ponukách či snahu nájsť iného kupujúceho v prípadoch, keď o vozne České dráhy nemali záujem.
Za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže dostali České dráhy a ÖBB pokutu spolu 48,7 milióna eur.
Na České dráhy pripadlo približne 32 miliónov eur a na ÖBB približne 16,7 milióna eur.
Jančura tvrdí, že RegioJet mohol byť dvojnásobný
Majiteľ RegioJetu Radim Jančura neskôr uviedol, že obmedzenie prístupu k vozňom malo podľa jeho názoru zásadný vplyv na rast firmy.
Tvrdí, že bez protisúťažného konania mohol byť RegioJet v súčasnosti približne dvojnásobne veľký.
Ide o odhad samotného majiteľa spoločnosti, nie o záver Európskej komisie.
Prípad však ukazuje, že ani existencia spoločného európskeho trhu automaticky nezaručuje rovnaké podmienky pre nového hráča vstupujúceho do krajiny, kde už pôsobia silní etablovaní konkurenti.
Rohlík v Nemecku narazil na úplne iný problém
Iný typ bariéry zažil český online supermarket Rohlík.
Do Nemecka vstúpil pod značkou Knuspr a postupne začal pôsobiť vo viacerých veľkých mestách.
V Berlíne však firma narazila na spor týkajúci sa rozvozu potravín počas Medzinárodného dňa žien 8. marca, ktorý je v Berlíne štátnym sviatkom.
Logistické centrum Knuspru sa nachádza v Schönefelde v susednom Brandenbursku, kde tento deň štátnym sviatkom nie je.
Firma preto plánovala rozvážať objednávky aj zákazníkom v Berlíne.
REWE získalo predbežný zákaz
Nemecký maloobchodný gigant REWE však získal na súde predbežné opatrenie proti plánovanému rozvozu.
Argumentoval tým, že konkurent by si doručovaním počas berlínskeho sviatku vytvoril neoprávnenú konkurenčnú výhodu.
Súd vtedy argumentáciu REWE akceptoval.
Knuspr sa voči rozhodnutiu ostro ohradil a celý spor označil za boj „Dávida proti Goliášovi“.
Firma tvrdila, že logistické centrum pracuje v spolkovej krajine, kde sviatok neplatí, a preto považovala plánovaný rozvoz za legálny.
REWE naopak argumentovalo tým, že rovnaké pravidlá musia platiť pre všetkých konkurentov pôsobiacich na berlínskom trhu.
Dva prípady, dva úplne odlišné problémy
RegioJet a Knuspr nemožno zaradiť do rovnakej právnej kategórie.
Pri RegioJete Európska komisia priamo konštatovala porušenie pravidiel hospodárskej súťaže zo strany konkurenčných dopravcov.
Pri Knuspre išlo o spor o výklad a uplatňovanie národných pravidiel počas štátneho sviatku.
Oba prípady však ukazujú širší problém európskeho trhu.
Firma môže mať právne otvorenú cestu do iného členského štátu, no stále musí prekonávať lokálne pravidlá, súdne spory, administratívu a náklady, ktoré na domácom trhu nemá.
Menšie krajiny majú pri expanzii nevýhodu
Práve tieto fixné náklady môžu byť výraznejším problémom pre spoločnosti pochádzajúce z menších štátov.
Firma z Česka, Slovenska či Slovinska začína na trhu s niekoľkými miliónmi zákazníkov.
Ak chce výrazne rásť, skôr či neskôr musí vstúpiť do ďalších krajín.
Podnik z Nemecka, Francúzska alebo Talianska môže naopak vybudovať oveľa väčší biznis ešte predtým, než domáci trh vôbec opustí.
Náklady na právnikov, miestne licencie, administratívu alebo prispôsobenie systémov tak môžu pre menšie podniky predstavovať väčší relatívny zásah.
Brusel chce bariéry postupne odstraňovať
Európska komisia preto pripravila novú stratégiu na ďalšie prehlbovanie jednotného trhu.
Zameriava sa na odstránenie najvýraznejších bariér, zjednodušenie administratívy a lepšie presadzovanie pravidiel medzi členskými štátmi.
Brusel zároveň upozorňuje, že existujúce európske pravidlá nie sú vždy implementované jednotne a rozdiely medzi národnými systémami vytvárajú novú fragmentáciu.
Úplné odstránenie týchto rozdielov však nie je jednoduché.
Mnohé pravidlá sú totiž spojené s oblasťami, v ktorých si členské krajiny ponechávajú vlastné kompetencie.
ČÍTAJTE AJ
EÚ chce brzdiť prílev čínskych hybridov. Peking dobrovoľný limit odmieta
Jednotný európsky trh teda nie je fikcia. Odstránenie ciel, slobodný pohyb kapitálu a spoločné pravidlá priniesli firmám možnosti, ktoré pred vznikom jednotného trhu neexistovali.
Príbehy RegioJetu a Rohlíku však ukazujú jeho limity. Hranice už často nemajú podobu colnice a závory. Pre podnikateľa sa môžu objaviť vo forme licencie, súdneho sporu, miestnej regulácie alebo vysokých fixných nákladov potrebných na vstup do každej ďalšej krajiny.
