Zásah Spojených štátov proti venezuelskému prezidentovi Nicolás Maduro a jeho násilné odstránenie z moci predstavujú jeden z najvýraznejších obratov v zahraničnopolitickom smerovaní prezidenta Donald Trump. Kritici okamžite poukázali na rozpor medzi touto operáciou a Trumpovou dlhodobo deklarovanou doktrínou „America First“, ktorú počas kampane v roku 2016 staval do protikladu voči intervencionizmu a tzv. politike zmeny režimov.
Trump sa vtedy profiloval ako kandidát, ktorý odmieta zahraničné vojenské dobrodružstvá a varuje pred chaosom po neuvážených zásahoch. „Zmena režimu bez plánu pre deň po nej vytvára vákuum, ktoré vypĺňajú extrémisti,“ opakoval v kampani a počas prvého funkčného obdobia. Tento postoj rezonoval v krajine unavenej dlhými vojnami v Iraku a Afganistane.
Staršie postoje, nové súvislosti
Podrobnejší pohľad na Trumpove vyjadrenia však naznačuje, že jeho odpor voči intervenciám nikdy nebol absolútny. Už v roku 1999, počas krátkeho flirtu s prezidentskou kandidatúrou, Trump v rozhovore pre MSNBC otvorene podporil zásah proti panamskému diktátorovi Manuelovi Noriegovi a naznačil ochotu použiť silu aj proti Kube. Kľúčovým kritériom vtedy – podobne ako dnes – bola geografická blízkosť a priame vnímanie hrozby pre Spojené štáty.
Tento argument Trump používa aj v prípade Venezuely. Na otázky, ako je vojenský zásah v súlade s „America First“, odpovedal, že USA sa chcú „obklopiť stabilnými a dobrými susedmi“. Venezuela podľa neho nepredstavuje vzdialený konflikt, ale problém „v našej oblasti“, ktorý ovplyvňuje energetickú bezpečnosť a ceny ropy.
Európsky a globálny kontext
Obrat v americkej politike sa neobmedzuje len na Latinskú Ameriku. Trump v posledných mesiacoch pohrozil alebo podnikol kroky voči viacerým krajinám – od Iránu a Sýrie cez Somálsko až po Grónsko či Mexiko. V priebehu približne jedného roka sa USA priamo alebo nepriamo dostali do konfliktu s približne jednou pätnástinou štátov sveta.
Pre časť republikánov, vrátane poslanca Thomas Massie, ide o znepokojujúci posun. Kritici tvrdia, že Trumpova súčasná politika má bližšie k expanzívnemu chápaniu moci než k izolacionizmu, ktorý sľuboval voličom. Podľa nich ide skôr o pragmatický nacionalizmus, v ktorom USA „berú a robia to, čo považujú za svoj záujem“.
Nová realita „America First“
Trumpova druhá administratíva tak redefinuje pojem „America First“. Zatiaľ čo kedysi znamenal zdržanlivosť a vyhýbanie sa globálnym konfliktom, dnes sa javí ako doktrína aktívneho presadzovania amerických záujmov, najmä v západnej hemisfére. Pre voličov, ktorí v Trumpovi videli „holubicu“, to predstavuje tvrdé precitnutie – a pre svet signál, že Spojené štáty vstupujú do novej fázy svojej moci.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!