Mnohí si pod neverou predstavia jednorazové zlyhanie, chvíľkovú slabosť alebo sexuálnu príťažlivosť k niekomu inému. V niektorých prípadoch však môže byť nevera súčasťou oveľa hlbšieho a opakujúceho sa vzorca správania. Pri ľuďoch s výraznými narcistickými alebo manipulatívnymi črtami totiž nemusí byť hlavnou motiváciou samotný sex. Oveľa väčšiu úlohu môže zohrávať potreba pozornosti, obdivu, vzrušenia a pocitu kontroly nad druhými.
Je dôležité zdôrazniť, že nie každý človek s narcistickými črtami podvádza a nie každý neverník trpí narcistickou poruchou osobnosti. Nasledujúci opis predstavuje model správania, ktorý sa môže objaviť u niektorých manipulatívne nastavených ľudí.
Nikdy nejde iba o nového partnera
Na prvý pohľad sa môže zdať, že dôvodom nevery je nový atraktívny človek. V skutočnosti však môže byť nový partner iba prostriedkom na uspokojenie viacerých psychologických potrieb naraz.
Začína sa to lovom. Nový človek prináša napätie, tajomstvo a vzrušenie z nepoznaného. Manipulatívne nastavený človek si užíva flirt, získavanie pozornosti a pocit, že dokáže druhého zaujať. Každá pozitívna reakcia predstavuje potvrdenie vlastnej hodnoty.
Keď sa podarí nového partnera získať, prichádza ďalšia odmena – obdiv. Nový človek ešte nepozná minulosť, chyby ani predchádzajúce zlyhania. Vidí iba starostlivo vytvorenú verziu osobnosti, ktorá pôsobí príťažlivo, empaticky a často až výnimočne.
Práve táto fáza býva pre niektorých ľudí návyková.
Keď vzrušenie vyprchá
Žiadny vzťah však nezostane navždy v úvodnej fáze zamilovanosti. Časom sa objaví každodenná realita, povinnosti, konflikty a potreba budovať dôveru.
Práve v tomto bode môže človek, ktorý je závislý od intenzívnych emócií a neustáleho obdivu, začať pociťovať nudu. Stabilný vzťah už neposkytuje rovnakú dávku adrenalínu ako na začiatku.
Namiesto práce na vzťahu začne hľadať nový zdroj vzrušenia.
A celý proces sa opakuje.
Ako vyzerá tento cyklus
Psychologicky možno tento mechanizmus opísať ako sled navzájom prepojených odmien.
Vyzerá približne takto:
nový človek → vzrušenie → pozornosť → obdiv → pocit vlastnej hodnoty → ochladnutie vzťahu → nuda → ďalší nový človek
V tomto modeli sa nevera nestáva cieľom sama o sebe. Je iba jednou z častí opakujúceho sa cyklu, ktorý prináša krátkodobú úľavu od vnútorného nepokoja alebo pocitu prázdnoty.
Potreba neustáleho potvrdzovania
Mnohí odborníci opisujú, že ľudia s výraznými narcistickými črtami môžu byť silne závislí od tzv. vonkajšieho potvrdzovania vlastnej hodnoty.
Nestačí im vedomie, že sú hodnotní. Potrebujú to neustále počúvať, cítiť a zažívať.
Každý nový človek predstavuje ďalší dôkaz, že sú príťažliví, výnimoční alebo obdivovaní.
Problém je v tom, že tento pocit vydrží iba krátko.
Po čase opäť zmizne a celý proces sa začína odznova.
Prečo sa cyklus opakuje
Keď sa nový partner stane bežnou súčasťou života, prestane prinášať rovnakú intenzitu emócií ako na začiatku.
Zmizne tajomstvo.
Zmizne napätie.
Zmizne pocit dobývania.
A práve vtedy sa môže objaviť potreba nájsť ďalší objekt záujmu.
Nie preto, že by súčasný partner nebol dosť dobrý, ale preto, že samotný mechanizmus vyžaduje stále nový podnet.
Nie je to iba o sexe
Jednou z najväčších chýb býva predstava, že nevera je vždy motivovaná sexuálnou túžbou.
V mnohých prípadoch môže byť sex iba záverečnou fázou oveľa rozsiahlejšieho procesu.
Skutočnou odmenou môže byť:
- pocit, že dokážem niekoho zaujať,
- vzrušenie z tajomstva,
- obdiv nového človeka,
- pocit moci nad jeho emóciami,
- potvrdenie vlastnej hodnoty,
- únik pred vlastnou hanbou alebo prázdnotou.
Práve preto môže niektorým ľuďom nestačiť jeden partner, hoci doma netrpia nedostatkom pozornosti.
Záver
Opakovaná nevera nemusí byť vždy dôsledkom nedostatku lásky k partnerovi. V niektorých prípadoch môže byť prejavom hlbšieho psychologického vzorca, v ktorom sa jednotlivé potreby – pozornosť, obdiv, vzrušenie a pocit kontroly – navzájom posilňujú.
Najdôležitejšie preto nie je sledovať iba samotnú neveru. Oveľa dôležitejšie je pozorovať, či sa opakuje celý mechanizmus, ktorý k nej vedie.
Práve opakujúci sa cyklus je totiž tým, čo odlišuje jednorazové zlyhanie od dlhodobého vzorca správania.
