Izrael prerušil kontakty s Kallasovou. Spor o „apartheid“ prerástol do diplomatickej krízy
Skôr ako začnete čítať
- Izrael prerušil všetky kontakty s šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou.
- Dôvodom majú byť výroky, v ktorých údajne prirovnala Izrael k apartheidnému režimu v Južnej Afrike.
- Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar žiada okamžité odvolanie týchto slov.
- Spor prichádza v období rastúceho napätia medzi Izraelom a viacerými európskymi inštitúciami.
Izrael siahol k bezprecedentnému kroku
Vzťahy medzi Izraelom a Európskou úniou sa dostali do ďalšej vážnej krízy. Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar oznámil, že jeho krajina prerušuje všetky kontakty s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kajou Kallasovou.
Podľa izraelskej strany je dôvodom informácia, že Kallasová počas návštevy Mexika prirovnala Izrael k bývalému apartheidnému režimu v Juhoafrickej republike.
Saar označil takéto výroky za neprijateľné a vyhlásil, že Izrael nemôže pokračovať v štandardnej komunikácii s predstaviteľkou Európskej únie, pokiaľ svoje slová neodvolá.
„Krvavé ohováranie“, tvrdí Izrael
Šéf izraelskej diplomacie reagoval mimoriadne ostro. Podľa neho ide o ďalší pokus o delegitimizáciu Izraela na medzinárodnej scéne.
„Nemám inú možnosť, ako prerušiť všetky kontakty s Kajou Kallasovou, kým svoje výroky neodvolá,“ uviedol Saar.
Izraelská vláda dlhodobo odmieta akékoľvek prirovnania k apartheidu. Takéto označenia považuje za politicky motivované útoky na existenciu židovského štátu.
Saar navyše vyhlásil, že Izrael zostáva jedinou demokraciou na Blízkom východe a podobné obvinenia označil za nebezpečné a nepravdivé.
Kallasová zatiaľ mlčí
Kaja Kallasová ani Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa bezprostredne k izraelským obvineniam nevyjadrili.
Nie je preto jasné, na ktoré konkrétne výroky izraelská strana reaguje, ani v akom presnom kontexte mali zaznieť.
Práve táto nejasnosť vyvoláva ďalšie otázky o tom, či dôjde k diplomatickému vysvetleniu alebo sa spor bude ďalej prehlbovať.
Dlhodobé napätie medzi Bruselom a Jeruzalemom
Súčasný konflikt nevznikol vo vzduchoprázdne. Vzťahy medzi Európskou úniou a Izraelom sú už niekoľko rokov poznačené opakovanými spormi.
Európske inštitúcie pravidelne kritizujú izraelskú výstavbu osád na okupovaných palestínskych územiach, vojenské operácie v Pásme Gazy či zaobchádzanie s Palestínčanmi.
Na druhej strane Izrael tvrdí, že čelí bezpečnostným hrozbám, ktoré si vyžadujú mimoriadne opatrenia, a obviňuje časť európskych politikov z jednostranného pohľadu na konflikt.
Apartheid – najkontroverznejšie obvinenie
Pojem apartheid patrí medzi najcitlivejšie označenia používané v debate o izraelsko-palestínskom konflikte.
Viaceré medzinárodné organizácie a ľudskoprávne skupiny v minulosti tvrdili, že niektoré politiky Izraela voči Palestínčanom nesú znaky systému podobného apartheidu.
Izraelské vlády však takéto obvinenia kategoricky odmietajú. Podľa nich ide o snahu démonizovať krajinu a spochybniť jej právo na existenciu.
Práve preto sú podobné výroky v Izraeli vnímané mimoriadne citlivo a často vyvolávajú ostré diplomatické reakcie.
Môže spor zasiahnuť aj vzťahy EÚ a Izraela?
Rozhodnutie prerušiť kontakty s najvyššou diplomatkou EÚ môže mať širšie dôsledky.
Ak sa konflikt nepodarí rýchlo vyriešiť, môže skomplikovať komunikáciu medzi Bruselom a Jeruzalemom v období, keď Európa rieši bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, vojnu v Gaze aj rastúce regionálne napätie.
Spor zároveň ukazuje, ako hlboko rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo otázka izraelsko-palestínskeho konfliktu. To, čo jedna strana označuje za oprávnenú kritiku, druhá považuje za útok na samotnú legitimitu štátu.
Analytický záver
Prerušenie kontaktov medzi Izraelom a Kajou Kallasovou predstavuje ďalší signál zhoršujúcich sa vzťahov medzi časťou európskej politickej reprezentácie a izraelskou vládou. Ak sa obvinenia potvrdia a nedôjde k diplomatickému zmiereniu, spor môže prerásť z osobného konfliktu do širšej krízy medzi Izraelom a Európskou úniou.
