Kanada a Francúzsko sa zatiaľ odmietajú pripojiť k novovznikajúcej Rade mieru pre Pásmo Gazy, ktorá je kľúčovým pilierom mierového plánu amerického prezidenta Donald Trump. Obe krajiny spochybňujú nielen samotný princíp „plateného členstva“, ale aj politicko-právny rámec orgánu, ktorý podľa Paríža podkopáva autoritu Organizácie Spojených národov a ignoruje dlhodobo platné rezolúcie o palestínskej štátnosti.
Podľa zdrojov agentúry AFP Kanada neplánuje zaplatiť miliardu dolárov, ktorú Trumpova administratíva stanovila ako podmienku stáleho členstva v rade. Rovnaký postoj zatiaľ zaujíma aj Francúzsko, hoci obe krajiny ponechávajú otvorené dvere účasti na ďalších fázach obnovy palestínskej enklávy.
Sporný princíp a otázka legitimity
Kanadská vláda odmieta samotnú myšlienku „plateného miesta pri rokovacom stole“. Nemenovaný vládny zdroj pre AFP uviedol, že Kanada nebola oficiálne požiadaná o finančný príspevok a ani by na takýto model nepristúpila. Zároveň však premiér Mark Carney naznačil ochotu zapojiť sa do práce rady, ak by to umožnilo ovplyvňovať proces rekonštrukcie Gazy zvnútra.
„Je dôležité mať miesto pri rokovacom stole, aj keď existujú zásadné výhrady k nastaveniu mechanizmu,“ odkázal Carneyho úrad s tým, že niektoré detaily mierového plánu si ešte vyžadujú politické aj právne doladenie.
Francúzsko: charta presahuje rámec Gazy
Ešte ostrejšie sa k návrhu postavil Paríž. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že spolu s partnermi analyzuje návrh charty rady, ktorej mandát „presahuje samotnú situáciu v Gaze“. Z prostredia Elyzejského paláca však krátko nato prenikla informácia, že Francúzsko v tejto fáze nemá v úmysle dať kladnú odpoveď na Trumpovu ponuku.
Prezident Emmanuel Macron a jeho diplomacia upozorňujú, že dokument vyvoláva vážne otázky týkajúce sa rešpektovania zásad a štruktúr OSN, ktoré podľa Paríža nemožno obchádzať ani nahrádzať ad hoc vytvorenými orgánmi.
Francúzsko zároveň zdôraznilo svoju oddanosť rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2803 z novembra 2025, ktorá posilňuje humanitárnu pomoc pre Gazu a hovorí o „dôveryhodnej ceste k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti“ prostredníctvom dialógu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Medzinárodná odozva a selektívna podpora
Spojené štáty rozoslali pozvánky približne 60 krajinám, pričom členstvo má byť platné tri roky. Prezident Trump si podľa dokumentu vyhradzuje doživotné predsedníctvo rady. Z európskych lídrov pozvanie zatiaľ prijal len maďarský premiér Viktor Orbán, informoval spravodajský portál Euronews.
Pozvánky dostali aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, talianska premiérka Giorgia Meloni, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ako aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorého pozvanie potvrdil Kremeľ.
Rada ako súčasť prímeria
Rada mieru je integrálnou súčasťou Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj militantné hnutie Hamas. Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti 10. októbra 2025, ukončilo takmer dvojročný konflikt v Gaze. Rada má počas rekonštrukčnej fázy dohliadať na činnosť prechodnej palestínskej správy.
Analytické zhrnutie
Postoj Kanady a Francúzska odhaľuje hlboké rozpory medzi snahou Washingtonu urýchliť povojnovú obnovu Gazy a obavami spojencov z precedensu, ktorý by oslabil multilaterálny systém OSN. Budúcnosť Rady mieru tak bude závisieť od toho, či sa jej podarí získať širšiu legitimitu – nielen finančnú, ale aj politickú.