Margaret Thatcherová bola proti zjednoteniu Nemecka, bála sa jeho vplyvu aj v Československu
9.11.2019 (Webnoviny.sk) – Pád Berlínskeho múru v novembri 1989 vyvolal prekvapivo rozpačité reakcie aj v niektorých štátoch, ktoré patrili do „západného tábora“. Ako pre agentúru SITA uviedol historik z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Matej Ivančík, išlo najmä o Veľkú Britániu a Francúzsko.
Lepšie artikulovali svoje záujmy
„Predovšetkým sa ukázalo, že status rozdelenej Európy predstavoval rámec, v ktorom Veľká Británia a Francúzsko vedeli lepšie artikulovať svoje záujmy,“ povedal. Britská premiérka Margaret Thatcherová bola podľa historika vyslovene proti zjednoteniu Nemecka, pretože sa bála jeho silného ekonomického vplyvu v Poľsku, Česko-Slovensku a Maďarsku.
„Francúzsky prezident Francois Mitterrand sa síce snažil uprednostniť politické dôsledky pred ekonomickými, ale rovnako sa k prípadnému zjednoteniu staval skepticky. Mitterrand si však myslel, že za uznanie zjednotenia sa mu podarí zatlačiť na západonemeckého kancelára Helmuta Kohla v otázke prijatia spoločnej meny,“ uviedol Ivančík.
Historik zároveň zdôraznil, že inak vnímali udalosti v Moskve a vo Washingtone. „Prezident George Bush starší načúval jednotlivým poradcom a do značnej musel najmä v priebehu udalostí reflektovať záujmy NATO. Lenže ani samotní členovia aliancie nepresadzovali jednotnú líniu a v súvislosti so zjednotením Nemecka sa obávali straty vplyvu. Kľúčové však bolo vyhnúť sa akémukoľvek vnútornému konfliktu. V tomto ohľade sa ukázalo, aj v súvislosti s vôľou obyvateľov NDR, že tento scenár sú schopní najlepšie zabezpečiť samotní Nemci a Nemky. Helmut Kohl sa mohol spoliehať na reálnu podporu, voči ktorej si mocnosti netrúfli vystúpiť,“ povedal Ivančík.
Gorbačov hral o čas
Pokiaľ ide o postoj Sovietskeho zväzu, generálny tajomník Michail Gorbačov hral podľa Ivančíka o čas. „Trápil ho predovšetkým neúspech domácich ekonomických reforiem a strach z vnútorných nepokojov. Okrem toho, Sovietsky zväz zúfalo potreboval pôžičku, ktorú mu Kohl bol ochotný poskytnúť. Sovietske médiá pomerne slobodne informovali už aj o páde Berlínskeho múru, Gorbačov však nebol nadšený z verejného deklarovania unifikácie Nemecka. Avšak, uvedomoval si, že z vývoja v Nemecku sa môže poučiť a nadobudnuté skúsenosti aplikovať na prípadné ďalšie problematické situácie,“ vysvetlil historik.
Po tom čo, na prekvapenie mnohých, Gorbačov kývol na zjednotenie Nemecka, zaujímala ho podľa Ivančíka predovšetkým otázka rozšírenia NATO.
„Hoci stiahnutie sovietskych vojsk z NDR, a rovnako aj denuklearizáciu oboch nemeckých štátov, považovali za pragmatické riešenie aj Gorbačov, aj Kohl, sľub o nerozšírení NATO na Východ nakoniec nebol dodržaný. Rovnako aj Thatcherová musela ustúpiť. Hoci celá situácia bola nakoniec riešená vo formáte 2+4, skutočnými ťahúňmi zjednotenia boli Nemci, ktorým sa podarilo presvedčiť Spojené štáty a Sovietsky zväz,“ dodal.
Otvorené hranice
Deviateho novembra 1989 oznámil v televíznom vysielaní člen vedenia Nemeckej demokratickej republiky Günter Schabowski, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené.
V nasledujúcich hodinách začali desiatkytisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína.
Múr, ktorý stál od roku 1961, bol postupne zbúraný, iba niekoľko úsekov bolo zachovaných ako pripomienka rozdelenia Nemecka. Spolková republika Nemecko a Nemecká demokratická republika sa oficiálne zjednotili 30. novembra 1990.
Viac k témam: Berlínsky múr, Sovietsky zväz, Univerzita Komenského v Bratislave
Zdroj: Webnoviny.sk – Margaret Thatcherová bola proti zjednoteniu Nemecka, bála sa jeho vplyvu aj v Československu © SITA Všetky práva vyhradené.
