Kauza problémových cestných radarov sa ďalej vyostruje. Progresívne Slovensko tvrdí, že premiér Robert Fico zľahčuje rozsah prípadu, keď hovorí o dvoch kamerách. Podľa Petra Bátora totiž materiály súvisiace s Plánom obnovy počítali s pilotným nasadením 25 zariadení do konca augusta 2026. NBÚ pritom pri preverovaných typoch radarov identifikoval závažné kybernetické riziká.
Opozícia zároveň pokračuje v tlaku na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tvrdí, že ministerstvo pri obstarávaní a príprave systému podcenilo bezpečnostné riziká a nedostatočne preverilo pôvod technológie.
PS: Nešlo iba o dve testovacie kamery
Člen predsedníctva PS Peter Bátor poukazuje na rozpor medzi vyjadreniami premiéra a materiálmi súvisiacimi s projektom.
Podľa neho sa v dokumente predloženom vláde uvádza, že Národná implementačná a koordinačná agentúra dostala zoznam 25 zariadení, ktoré mali byť do konca augusta nainštalované v rámci plnenia míľnika Plánu obnovy.
Bátor zároveň pripomína, že samotné Ministerstvo vnútra už skôr hovorilo o pilotnej prevádzke nového systému, nie iba o skúške dvoch samostatných kamier.
Práve tento rozdiel je jadrom aktuálneho sporu.
Ako vlastne PS prišlo na to, že kamery môžu byť ruské?
Táto otázka je pri celej kauze kľúčová.
PS pôvodne nevychádzalo z potvrdenia Ministerstva vnútra ani Národného bezpečnostného úradu. Predstavitelia hnutia porovnávali nasadené zariadenia s technickými parametrami a vzhľadom radarov dostupných na trhu.
Upozorňovali najmä na zhodu konštrukcie, rozmiestnenia konektorov, optiky, ventilátorov a ďalších prvkov s radarovými systémami ruskej výroby.
Na tomto základe vyslovili podozrenie, že technológia môže mať ruský pôvod.
O pôvodnom spore sme informovali už v čase, keď Ministerstvo vnútra odmietalo tvrdenia PS o ruských kamerách.
NBÚ neskôr potvrdil závažné bezpečnostné riziká
Situácia sa následne posunula.
Národný bezpečnostný úrad preveril zapožičané zariadenie a vydal verejné varovanie pred viacerými typmi cestných radarov.
Medzi nimi boli zariadenia NERO R-ONE a rad Cordon, pričom medzi výrobcami figuruje aj ruská spoločnosť Simicon.
Na Aktualizovane.sk sme následne informovali, že NBÚ potvrdil ruské komponenty a minister Šutaj Eštok vyhlásil, že rezort bol o pôvode technológie oklamaný.
To znamená, že pôvodné podozrenie opozície už nebolo iba politickou špekuláciou. Bezpečnostný úrad pri preverovaných zariadeniach skutočne identifikoval problémové technické prvky a kybernetické riziká.
Čo presne NBÚ potvrdil
Verejné varovanie sa týkalo najmä troch skupín zariadení:
- NERO R-ONE od spoločnosti Sodasus z Cypru,
- zariadení radu Cordon od spoločnosti Simicon z Ruska,
- zariadení radu Cordon od spoločnosti NEROline z Chorvátska.
NBÚ ich označil za technológie, ktoré môžu predstavovať významné kybernetické riziko.
To však neznamená, že všetkých 25 plánovaných zariadení bolo ruského pôvodu alebo že všetky obsahovali rovnaké problematické komponenty.
Práve rozsah reálneho nasadenia a presné technické zloženie jednotlivých zariadení zostáva jednou z hlavných otvorených otázok.
Fico hovoril o dvoch kamerách
Premiér Robert Fico na pondelkovej tlačovej konferencii argumentoval tým, že bezpečnosť Slovenska nemôžu ohroziť dve cestné kamery.
Podľa neho navyše nie je rozhodujúce, z akej krajiny pochádzajú jednotlivé súčiastky, pretože informácie zachytiteľné kamerou možno získať aj inými technickými prostriedkami.
PS však namieta, že takýto argument obchádza podstatu problému.
Podľa opozície totiž nejde iba o to, čo kamera vidí, ale aj o jej softvér, komunikačné rozhrania, vzdialený prístup, spôsob prenosu dát a možné zraniteľnosti systému.
Šimečka: Fico zľahčuje problém
Predseda PS Michal Šimečka tvrdí, že premiér svojimi vyjadreniami znevážil autoritu NBÚ.
PS naďalej žiada politickú zodpovednosť ministra vnútra a tvrdí, že prípad predstavuje závažné bezpečnostné zlyhanie.
Hnutie už podniklo aj právne kroky. Podalo trestné oznámenie a vyzvalo Roberta Fica, aby Matúša Šutaja Eštoka odvolal.
Prokuratúra preveruje okolnosti prípadu
Kauza už nie je iba politickým sporom.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil, aby sa okolnosťami prípadu zaoberala bratislavská prokuratúra.
To ešte neznamená, že došlo k trestnému činu alebo že je preukázaná zodpovednosť konkrétnej osoby.
Orgány činné v trestnom konaní majú preveriť najmä okolnosti obstarania, nasadenia a bezpečnosti technológie.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že projekt počítal s pilotným nasadením väčšieho počtu zariadení a že Ministerstvo vnútra už skôr hovorilo o pilotnej prevádzke.
Potvrdené je tiež, že NBÚ pri preverovaných radaroch identifikoval závažné bezpečnostné riziká a vo svojom varovaní uviedol aj zariadenia Cordon od ruského výrobcu Simicon.
Nie je však potvrdené, že všetkých 25 plánovaných zariadení bolo ruského pôvodu alebo že všetky predstavovali rovnakú mieru rizika.
Rovnako zatiaľ nie je preukázané tvrdenie PS, že systém mal slúžiť ako špionážny nástroj ruských tajných služieb. To zostáva politickým tvrdením opozície, nie záverom NBÚ alebo orgánov činných v trestnom konaní.
Najdôležitejšia otázka preto znie: koľko problematických zariadení sa malo reálne nasadiť, aké komponenty obsahovali a kto pri obstarávaní vedel o ich pôvode a bezpečnostných vlastnostiach.
