Napätie medzi Maďarskom a Ukrajinou sa po vystúpení ukrajinského prezidenta na Svetovom ekonomickom fóre v Davose opäť vyostrilo. Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval na kritiku zo strany Volodymyr Zelenskyj mimoriadne tvrdým tónom a odmietol akúkoľvek podporu ukrajinského vojnového úsilia. Zároveň však prisľúbil pokračovanie humanitárnej a energetickej pomoci, čím zdôraznil dlhodobý dualizmus maďarskej politiky voči konfliktu.
Orbán vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti odkázal Zelenskému, že „každý dostane, čo si zaslúži“, a postavil sa do pozície lídra, ktorý koná výlučne v záujme vlastného národa. Ukrajinského prezidenta označil za politika v „ťažkej situácii“, ktorý podľa neho nedokázal – alebo nechcel – ukončiť vojnu ani napriek medzinárodnému úsiliu, vrátane iniciatív zo strany Spojených štátov.
Zásadným bodom Orbánovej reakcie je jednoznačné odmietnutie vojenskej podpory Ukrajiny. Maďarský premiér deklaroval, že Budapešť nebude podporovať pokračovanie vojny, no zároveň zdôraznil, že dodávky elektriny, pohonných látok a pomoc utečencom budú pokračovať. Tento postoj dlhodobo vyvoláva kritiku zo strany Kyjeva aj viacerých európskych partnerov, ktorí ho považujú za podkopávanie spoločnej stratégie Európskej únie.
Zelenskyj reagoval nemenej ostro. Po rokovaniach s americkým prezidentom Donald Trump vyhlásil, že európski lídri, ktorí profitujú z európskych fondov a zároveň oslabujú spoločný postoj Únie voči Rusku, poškodzujú samotné základy európskej solidarity. Bez priameho menovania Maďarska varoval pred „malými Moskvami“ v európskych hlavných mestách.
Spor medzi Budapešťou a Kyjevom presahuje osobnú rovinu. Odhaľuje hlboké rozdiely v chápaní bezpečnosti, suverenity a solidarity v rámci Európskej únie. Kým väčšina členských štátov vníma vojnu na Ukrajine ako existenčnú hrozbu pre európsky poriadok, Maďarsko dlhodobo presadzuje pragmatický, národne orientovaný prístup, ktorý kladie dôraz na ekonomické a energetické záujmy.
Aktuálna výmena slov tak nie je len diplomatickým incidentom, ale symptomatickým prejavom narastajúceho napätia v EÚ. V čase, keď Únia čelí otázke ďalšej podpory Ukrajiny a vlastnej strategickej identity, sa rozdiely medzi jej lídrami stávajú čoraz viditeľnejšími – a politicky nákladnejšími.
