Polmaratón s roztrúsenou sklerózou. Renáta si splnila svoj bežecký sen a ukázala, že sa to dá
29.5.2025 (SITA.sk) – Tento výkon je obdivuhodný sám o sebe, no v jej prípade je ešte pozoruhodnejší, pretože ho dosiahla napriek tomu, že žije s diagnózou roztrúsenej sklerózy. Toto autoimunitné zápalové ochorenie nervového systému čoraz viac postihuje mladých ľudí, častejšie ženy ako mužov. Prejavuje sa širokým spektrom príznakov, ktoré sú často podceňované a spájané s hektickým životom, stresom a preťaženosťou. Táto diagnóza však už dávno nemusí byť dôvodom pre trvalú invalidizáciu – vďaka skorej diagnostike a správne zvolenej liečbe môžu dnes pacienti žiť takmer plnohodnotný život.
Ako ste sa dozvedeli o svojej diagnóze?
Keď som mala čerstvých 30 rokov, začali mi tŕpnuť prsty na rukách a neskôr celá pravá polovica tela, čo som najskôr pripisovala tomu, že som sa zle vyspala. Môj stav sa však rapídne zhoršoval, až prišiel do štádia, že som nevedela v rukách udržať žiadny predmet a ani robiť žiadne činnosti. Zo začiatku všetko naznačovalo, že pôjde o ťažkosti s chrbticou, ktoré mi mala potvrdiť magnetická rezonancia.
Bolo to veľmi nepríjemné, chytila ma panika, a tak som zatelefonovala do súkromného zdravotníckeho zariadenia, ktoré som v tom čase navštevovala. Opísala som im svoje ťažkosti. Následne som sa osobne stretla s neurologičkou, ktorá mala skúsenosti s touto diagnózou. Odoslala ma na urgentný príjem do nemocnice na Kramároch.
Čo nasledovalo?
V nemocnici som sa stretla so svojou súčasnou lekárkou, MUDr. Slezákovou, ktorá podľa príznakov vedela takmer ihneď, čo sa so mnou deje. Na základe potrebných vyšetrení mi na tretí deň hospitalizácie lekári potvrdili diagnózu – roztrúsená skleróza a okamžite nasadili akútnu protizápalovú liečbu. V nemocnici som strávila desať dní, ďalších päť som bola doma a zakrátko sme s pani doktorkou riešili výber liečby v SM centre na Kramároch. Liečbu mi veľmi rýchlo schválili. Od prvého príznaku, som bola do približne troch týždňov nastavená na liečbu. Do dnešného dňa to považujem za zázrak.
Svoju chorobu som prijala a naučila sa s ňou žiť. Verím, že aj vďaka spolupráci s lekármi a vhodnej liečbe, sa mi darí žiť takmer plnohodnotný život a mať ochorenie pod kontrolou.
S ochorením žijete už takmer desať rokov. Aký význam má pre vás zdravá životospráva?
Každý človek, nielen ten s chronickou diagnózou, by mal svojmu telu venovať dostatočnú pozornosť a starostlivosť. Udržiavať sa v pohybe, dobre sa stravovať, dopriať si dostatok oddychu. Pre mňa osobne je kľučový najmä čas na oddych. To však neznamená, že si občas nedoprajem nejaké sladké potešenie, či pohár vína alebo piva.
Vnímate, že vám spomínaná zmena životného štýlu prospieva aj v rámci manažmentu ochorenia?
Určite, celkovo sa cítim viac pri sile, fyzickej i psychickej. Tiež mi prospieva pravidelný režim a disciplína. Ak máte cieľ, musíte sa držať plánu, neexistujú výhovorky.
Konzultovali ste tieto zmeny so svojou ošetrujúcou lekárkou?
Moja lekárka je veľkou zástankyňou pohybu a jeho pozitívneho vplyvu na priebeh tohto ochorenia , stretla som sa s jej silnou podporou.
Čo vás viedlo k rozhodnutiu zabehnúť polmaratón?
Beh ma baví, je to čas, ktorý mám len sama pre seba, čo je pri dvoch deťoch a zamestnaní veľká vzácnosť. Prirodzene mám potrebu posúvať a testovať svoje hranice, zistiť čo moje telo a moja myseľ dokážu. A tie endorfíny!
Aká bola vaša príprava? Radili ste sa o účasti na polmaratóne so svojou ošetrujúcou lekárkou?
Pripravovala som sa rok, postupným zvyšovaním počtu kilometrov a zlepšovaním kondície. Na jeseň som si, žiaľ, zlomila nohu, čo ma z tréningu vyradilo na takmer tri mesiace, ale našťastie som to všetko (doslova) dobehla. Lekárka o mojom zámere vedela a upozornila ma, aby som pozorne počúvala svoje telo a neprepínala sa, čo som aj robila. Určite by som to nerobila za každú cenu. K môjmu ochoreniu mám rešpekt.
Podporovala Vás v tomto rozhodnutí vaša rodina a blízke okolie? Stretli ste sa aj s nejakými predsudkami?
Podpora bola úžasná zo všetkých strán, za čo som nesmierne vďačná. Určite som všetkým už liezla na nervy, lebo posledné mesiace som nehovorila už skoro o ničom inom. V blízkom okolí som sa s predsudkami nestretla, myslím si, že moje okolie za ten čas pochopilo, že moja diagnóza nie je prekážkou.
Aké boli vaše prvotné pocity, keď ste prekročili cieľovú čiaru?
Atmosféra na takom veľkom podujatí je neopakovateľná. Podpora verejnosti na trati bola neskutočná a vždy som snívala o tom, ako si zabehnem ulicami Bratislavy. Posledné tri kilometre boli náročné, myslím, že tie odbehla moja hlava a nie nohy. Keď som dobiehala do cieľa, rozplakala som sa od dojatia, vďačnosti a šťastia.
Máte stanovené aj nejaké ďalšie ciele?
Chcem sa udržať v dobrej kondícii a behať ďalej pre radosť. Myslím, že ten polmaratón s 21,1km je pre mňa maximum, ale rada si ho zopakujem v nejakej inej európskej metropole, zvažujem Prahu na budúci rok.
Odporúčali by ste niečo podobné iným ľuďom s SM?
Akýkoľvek pohyb je dobrý, či už je to prechádzka v parku, so psom, plávanie alebo bicykel. Každému, kto má rovnakú diagnózu ako ja, by som odporučila pohyb v akejkoľvek forme, v rámci individuálnych schopností a možností. V každom SM centre poradia a odporučia vhodné aktivity so zreteľom na zdravotný stav pacienta. Priznávam, že na polmaratón už musí byť človek asi aj trochu blázon.
Vznik článku bol podporený spoločnosťou Novartis.
Content ID: FA-11409231
Dátum schválenia: 04/2025
Informačný servis
Viac k témam: Polmaratón, PR, Skleróza multiplex
Zdroj: SITA.sk – Polmaratón s roztrúsenou sklerózou. Renáta si splnila svoj bežecký sen a ukázala, že sa to dá © SITA Všetky práva vyhradené.
