Ruský prezident Vladimir Putin dostal pozvanie pripojiť sa k tzv. Rade mieru pre Pásmo Gazy, orgánu, ktorý má dohliadať na povojnovú rekonštrukciu územia po dvoch rokoch konfliktu medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Informáciu v pondelok potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého Moskva pozvanie obdržala diplomatickou cestou a momentálne ho analyzuje.
„Prezident Putin dostal pozvanie vstúpiť do tejto Rady mieru,“ uviedol Peskov počas pravidelného brífingu s novinármi. Dodal, že ruská strana očakáva od Spojených štátov ďalšie podrobnosti o mandáte, právomociach a praktickom fungovaní orgánu. Biely dom sa k informácii bezprostredne nevyjadril.
Rada ako súčasť amerického mierového plánu
Vznik rady je kľúčovým prvkom mierového plánu amerického prezidenta Donald Trump, ktorý má podporu OSN. Rada má dohliadať na demilitarizáciu Gazy a koordinovať jej obnovu prostredníctvom medzinárodného dozoru. Trump ju označil za „najväčšiu a najprestížnejšiu radu, aká bola kedy zostavená“.
Podľa dostupných informácií majú byť členmi rady politickí lídri aj významné medzinárodné osobnosti vrátane bývalého britského premiéra Tony Blair, kanadského premiéra Mark Carney a amerického ministra zahraničných vecí Marco Rubio. Pozvanie dostal aj Izrael ako zakladajúci členský štát.
Selektívna legitimita a prvé výhrady
Nie všetky krajiny však prijímajú iniciatívu bez výhrad. Írska ministerka zahraničných vecí Helen McEntee varovala, že navrhovaný orgán by mohol mať širší mandát, než je samotná implementácia mierového plánu pre Gazu. Upozornila na riziko oslabenia úlohy OSN ako hlavného garanta medzinárodného práva a kolektívnej bezpečnosti.
K podobným obavám sa pridávajú aj otázky financovania. Podľa amerických zdrojov majú členovia rady nárok na trvalé miesto, ak zaplatia príspevok vo výške jednej miliardy dolárov. Tí, ktorí finančný vklad neuhradia, by mali trojročný mandát. Všetky získané prostriedky majú byť určené na obnovu Gazy.
Putin a návrat do multilaterálnej diplomacie
Prípadné zapojenie Vladimira Putina by znamenalo pozoruhodný návrat Ruska do veľkých multilaterálnych projektov. Od invázie na Ukrajinu v roku 2022 bolo Rusko do značnej miery izolované od západných politických iniciatív. Účasť v Rade mieru by však Moskve umožnila získať späť určitý medzinárodný vplyv.
Rusko si udržiava špecifickú pozíciu v blízkovýchodnom konflikte. Na rozdiel od väčšiny západných štátov nepovažuje Hamas za teroristickú organizáciu a udržiava kontakty s viacerými aktérmi v regióne. V Moskve sa v roku 2024 stretli znepriatelené palestínske frakcie a ruská diplomacia sa dlhodobo prezentuje ako potenciálny mediátor.
Analytické zhrnutie
Trumpova Rada mieru pre Gazu sa rýchlo stáva lakmusovým papierikom nového globálneho usporiadania. Pozvanie Putina i ďalších kontroverzných lídrov ukazuje snahu Washingtonu o pragmatický, no politicky riskantný prístup. Otázkou zostáva, či rada posilní mierový proces – alebo podkope existujúce multilaterálne štruktúry.