Rezignácia vyšetrovateľky FBI po smrteľnej streľbe v Minneapolise odhaľuje vnútorné napätie v amerických bezpečnostných zložkách
Rezignácia agentky FBI, ktorá pôvodne viedla vyšetrovanie smrteľnej streľby federálnych imigračných agentov v Minneapolise, otvorila novú kapitolu v narastajúcej debate o politickom tlaku a nezávislosti amerických bezpečnostných inštitúcií. Podľa zdrojov oboznámených so situáciou agentka odstúpila krátko po tom, čo jej vyšetrovanie prípadu Renee Goodovej, zastrelenej počas zásahu ICE, bolo preklasifikované.
Agentka pôvodne spolupracovala s Minnesotským úradom pre vyšetrovanie trestnej činnosti (BCA) na vyšetrovaní možného porušenia občianskych práv. Krátko po jeho otvorení však dostala pokyn preklasifikovať prípad na vyšetrovanie „útoku na policajta“. Zároveň bolo štátnym vyšetrovateľom zakázané na prípade ďalej spolupracovať. O jej rezignácii ako prvý informoval The New York Times.
Tento krok prišiel v čase, keď FBI čelí ďalšej vlne personálnych odchodov skúsených agentov vo viacerých štátoch USA. Podľa viacerých zdrojov ide o systematické prepúšťanie, ktoré sa dotýka najmä ľudí zapojených do predchádzajúcich vyšetrovaní politicky citlivých prípadov – vrátane tých, ktoré sa týkali prezidenta Donald Trump.
Niektorí z prepustených agentov mali byť konfrontovaní po tom, čo interná kontrola FBI preverovala interný komunikačný systém a našla staré kritické komentáre na adresu Trumpa. Podľa zdrojov niektoré z týchto správ pochádzali ešte z obdobia spred desiatich rokov. Napriek tomu mali viesť k disciplinárnym krokom.
Za čistkou v agentúre stojí podľa amerických médií nový riaditeľ FBI Kash Patel, ktorý vedie rozsiahlu reorganizáciu. Tá zahŕňa aj odchody vysokopostavených predstaviteľov FBI v mestách ako New Orleans či Miami. Kritici tvrdia, že ide o politicky motivované rozhodnutia, ktorých cieľom je odstrániť osoby spojené s predchádzajúcimi vyšetrovaniami Trumpa.
Patel však podobné obvinenia odmieta. Počas svojho potvrdzovacieho vypočutia v Kongrese vyhlásil, že „nikto nebude prepustený za to, na akých prípadoch pracoval“ a že v FBI nedôjde k politizácii ani odvetným krokom. Napriek tomu boli Patelove kroky napadnuté na súde – trojica bývalých vysokých predstaviteľov FBI ho zažalovala s tvrdením, že bol tlačený k prepúšťaniu agentov, inak by o funkciu prišiel sám.
Znepokojenie vyjadrila aj FBI Agents Association, nezisková organizácia zastupujúca súčasných aj bývalých agentov. V liste zákonodarcom upozornila, že viacerým prepusteným nebola poskytnutá zákonom garantovaná možnosť obhajoby. Podľa asociácie neexistovali dôkazy o profesionálnom pochybení, ktoré by tieto kroky odôvodňovali.
Prípad rezignovanej agentky a smrteľnej streľby v Minneapolise tak presahuje rámec jedného vyšetrovania. Odráža hlbšie napätie medzi politickou mocou a nezávislosťou federálnych inštitúcií v Spojených štátoch – a vyvoláva otázky o dôvere verejnosti v spravodlivosť a právny štát.
