Nový Obchodný register SR po spustení od 17. augusta 2026 výrazne zjednodušil online prístup k dokumentom, v ktorých sa môžu nachádzať citlivé osobné údaje podnikateľov a zástupcov firiem. Opozícia upozorňuje najmä na rodné čísla, presné adresy či podpisové vzory a žiada lepšiu technickú ochranu. Minister spravodlivosti Boris Susko však tvrdí, že súčasná právna úprava je v poriadku a meniť ju neplánuje.
Problém nie je v tom, že by sa tieto údaje začali do registra zapisovať až teraz. Zásadná zmena spočíva v tom, ako jednoducho a bez dodatočného overenia sa k niektorým dokumentom môže dostať používateľ internetu. Práve to podľa kritikov zvyšuje riziko podvodov, zneužitia identity či falšovania dokumentov.
Nový register mal priniesť rýchlejšie služby, otvoril však otázku súkromia
Reforma Obchodného registra bola pripravovaná ako veľká modernizácia systému.
Na Aktualizovane.sk sme už v novembri 2025 informovali, že nový Obchodný register má priniesť plnú elektronizáciu, rýchlejšie konania a vyššiu dôveryhodnosť údajov.
Nový zákon nadobudol účinnosť 17. augusta 2026.
Medzi jeho hlavné ciele patrí zníženie administratívnej záťaže podnikateľov, elektronizácia procesov a jednoduchší prístup k dokumentom zo zbierky listín.
Práve posledný bod však vyvolal spor.
K citlivým údajom sa dá dostať jednoduchšie
V dokumentoch uložených v zbierke listín sa môžu nachádzať údaje, ktoré sú z pohľadu ochrany identity mimoriadne citlivé.
Ide napríklad o:
- rodné čísla,
- presné adresy bydliska,
- podpisy alebo podpisové vzory,
- v niektorých starších dokumentoch aj ďalšie identifikačné údaje.
Samotné rodné číslo pritom patrí medzi údaje, ktoré zákon pri vybraných fyzických osobách zapisovaných do obchodného registra výslovne eviduje.
Kritici však upozorňujú, že problémom nie je existencia údajov v registri, ale masový a jednoduchý online prístup k dokumentom, v ktorých sa nachádzajú.
KDH varuje pred krádežou identity
Kresťanskodemokratické hnutie vyzvalo Ministerstvo spravodlivosti, aby otvorilo odbornú diskusiu o ochrane osobných údajov v štátnych registroch.
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas tvrdí, že údaje bolo možné získať aj v minulosti, no prístup bol komplikovanejší.
Podľa neho bolo potrebné fyzické nahliadnutie alebo overenejší elektronický postup.
Nový systém podľa Karasa výrazne rozšíril okruh ľudí, ktorí sa k dokumentom dokážu dostať.
Hnutie preto upozorňuje na možné zvýšenie rizika podvodov a krádeže identity.
Takéto obavy nemožno úplne bagatelizovať. Na Slovensku už boli riešené prípady neoprávneného získavania osobných údajov aj priamo zo štátnych databáz. V júli bola napríklad policajtka z Prešova obvinená z neoprávneného lustrovania desiatok ľudí v informačných systémoch ministerstva vnútra.
SaS navrhuje kontrolovaný prístup
Podobný problém vidí aj SaS.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková tvrdí, že samotné zverejňovanie zbierky listín je legitímne, no štát mohol zaviesť ďalšiu vrstvu ochrany.
Podľa nej by sa dalo použiť riešenie, pri ktorom by dokumenty zostali verejné, ale používateľ by sa pred prístupom k citlivým údajom musel identifikovať alebo overiť.
Ako príklad uviedla Estónsko.
Takýto model by podľa kritikov zachoval transparentnosť obchodného prostredia a zároveň umožnil evidovať, kto k citlivým dokumentom pristupoval.
Opozícia poukazuje na paradox s katastrom
Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš upozornil na rozdielny prístup štátu k jednotlivým databázam.
Pri katastri boli pravidlá prístupu k niektorým údajom sprísnené práve s odôvodnením ochrany osobných údajov.
V prípade Obchodného registra sa podľa opozície stal opak – prístup k dokumentom obsahujúcim citlivé informácie sa zjednodušil.
Šipoš preto upozorňuje na riziko, že údaje môžu využiť ľudia pripravujúci podvody alebo falšovanie identity.
PS chce od Suska jasné vysvetlenie
Ku kritike sa pridalo aj Progresívne Slovensko.
Poslanec Ján Hargaš vyzval ministra spravodlivosti, aby verejnosti podrobne vysvetlil, prečo je takýto rozsah údajov dostupný a aký verejný záujem má ich jednoduché sprístupnenie.
PS zároveň žiada, aby sa k otázke vyjadril aj Úrad na ochranu osobných údajov SR.
Podľa opozície nestačí konštatovať, že zákon umožňuje údaje zverejňovať. Podstatné je tiež to, či technické riešenie systému primerane zohľadňuje riziká spojené s ich masovým získavaním.
Susko: Podnikatelia musia strpieť väčší zásah do súkromia
Minister spravodlivosti Boris Susko kritiku odmieta.
Argumentuje tým, že nejde o údaje bežných občanov bez vzťahu k podnikaniu, ale o fyzické osoby vystupujúce v obchodných spoločnostiach.
Podľa ministra musí podnikateľ alebo štatutár spoločnosti v záujme ochrany práv tretích osôb strpieť určitú mieru zásahu do svojho súkromia.
Susko tiež tvrdí, že podobná úroveň transparentnosti existuje aj v iných krajinách, pričom spomenul Českú republiku.
Zákon podľa neho prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a jeho príprava bola konzultovaná aj s Úradom na ochranu osobných údajov.
Minister preto momentálne nevidí dôvod zákon meniť.
Transparentnosť verzus ochrana údajov
Celý spor v skutočnosti stojí na konflikte dvoch legitímnych záujmov.
Na jednej strane je transparentnosť podnikateľského prostredia. Verejnosť, obchodní partneri či veritelia potrebujú vedieť, kto stojí za spoločnosťou a kto za ňu koná.
Na druhej strane existuje právo na ochranu osobných údajov a povinnosť štátu minimalizovať riziko ich zneužitia.
Podobná diskusia sa už otvorila aj pri inom štátnom registri. Slovenská advokátska komora v júni upozornila, že zmeny v Registri partnerov verejného sektora môžu oslabiť kontrolu údajov a transparentnosť podnikateľského prostredia.
Pri Obchodnom registri je však problém opačný: nejde o nedostatok informácií, ale o otázku, či niektoré z nich nie sú sprístupnené až príliš jednoducho.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že nový zákon o Obchodnom registri platí od 17. augusta 2026 a že systém priniesol jednoduchší elektronický prístup k zbierke listín.
Potvrdené je tiež, že v niektorých dokumentoch sa nachádzajú rodné čísla, adresy alebo podpisy osôb spojených s firmami.
Nie je však potvrdené, že samotné spustenie nového systému už viedlo ku konkrétnym podvodom alebo krádežiam identity. Opozícia zatiaľ upozorňuje na zvýšené riziko.
Rovnako platí, že tieto údaje neboli všetky tajné ani pred 17. augustom. Zmena spočíva najmä v dostupnosti a jednoduchosti elektronického prístupu.
Najdôležitejšou otázkou preto nie je, či má byť obchodný register verejný. Tou je, či musí mať anonymný používateľ internetu rovnako jednoduchý prístup aj k dokumentom obsahujúcim rodné čísla a podpisy, alebo by pri nich mala existovať dodatočná ochrana.
