Nový Obchodný register SR, ktorý funguje podľa pravidiel účinných od 17. augusta 2026, výrazne zjednodušil elektronický prístup k dokumentom zo zbierky listín. Opozícia upozorňuje, že v niektorých zverejnených dokumentoch sa môžu nachádzať rodné čísla, adresy, telefónne kontakty, čísla dokladov totožnosti či podpisové vzory. Kritici tvrdia, že takto nastavený systém môže zvýšiť riziko podvodov a krádeží identity.
Ministerstvo spravodlivosti argumentuje transparentnosťou obchodného prostredia a tým, že osoby vstupujúce do podnikateľských vzťahov musia strpieť určitú mieru zverejňovania údajov. Spor sa však posúva od otázky, čo má byť vo verejnom registri, k otázke, ako jednoducho sa k citlivým dokumentom dokáže dostať anonymný používateľ internetu.
Problém nie je iba v tom, čo register eviduje
Zákon o obchodnom registri počíta so zapisovaním viacerých identifikačných údajov fyzických osôb.
Pri niektorých osobách sa eviduje meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo či bydlisko. Pri zahraničných fyzických osobách môže ísť aj o ďalšie identifikátory.
To však automaticky neznamená, že každý takýto údaj má byť bez obmedzenia zobrazovaný každému návštevníkovi portálu.
Jadrom aktuálnej kritiky sú najmä naskenované dokumenty zo zbierky listín, v ktorých sa môžu objavovať údaje, ktoré pôvodne slúžili na overenie identity alebo právneho úkonu.
Opozícia hovorí o riziku podvodov
Kritici upozorňujú, že kombinácia viacerých osobných údajov môže byť pre podvodníkov výrazne cennejšia než jeden samostatný údaj.
Ak má niekto k dispozícii meno, adresu, rodné číslo, telefónny kontakt a podpisový vzor, môže sa podľa opozície zvýšiť riziko:
- falšovania splnomocnení,
- pokusov o krádež identity,
- podvodných zmlúv,
- sociálneho inžinierstva,
- pokusov o neoprávnené vybavovanie služieb.
Treba však odlíšiť riziko od potvrdeného následku. Zatiaľ nie je preukázané, že nové nastavenie registra už viedlo ku konkrétnemu prípadu podvodu.
Citlivé údaje už boli na Slovensku zneužívané aj inde
Riziko neoprávneného nakladania s osobnými údajmi nie je na Slovensku teoretickou témou.
Na Aktualizovane.sk sme v júli informovali o prípade policajtky z Prešova, ktorú obvinili zo zneužitia právomoci a neoprávneného lustrovania desiatok ľudí.
Podľa vyšetrovateľov mala bez služobného dôvodu lustrovať desiatky osôb v informačných systémoch ministerstva vnútra a získané údaje poskytovať ďalej.
Aj tento prípad ukazuje, že otázka ochrany osobných údajov nie je iba administratívna. Pri nesprávnom nastavení prístupu alebo pri zlyhaní konkrétnej osoby môžu byť údaje reálne zneužité.
Nový register mal priniesť menej byrokracie
Zmeny v Obchodnom registri mali pôvodne priniesť najmä jednoduchšie a rýchlejšie služby.
Nový systém stavia na plnejšej elektronizácii, jednoduchšom podávaní návrhov a právnej záväznosti údajov zverejnených online.
Z pohľadu podnikateľov ide o výrazné zjednodušenie.
Problém však nastáva vtedy, keď sa popri zjednodušovaní procesov nezabezpečí primeraná ochrana údajov, ktoré nie sú potrebné pre bežné overenie obchodného partnera.
Kritika smeruje najmä na technické riešenie
Opozícia preto nežiada zrušenie transparentnosti obchodného registra.
Skôr volá po tom, aby bol prístup k najcitlivejším dokumentom lepšie kontrolovaný.
Možným riešením by podľa kritikov mohlo byť:
- povinné prihlásenie používateľa,
- záznam o tom, kto dokument otvoril,
- automatické anonymizovanie citlivých údajov,
- oddelenie verejne potrebných informácií od údajov určených iba na úradné overenie.
Takýto model by mohol zachovať transparentnosť podnikateľského prostredia a zároveň znížiť riziko masového získavania osobných údajov.
Ministerstvo zatiaľ zákon meniť nechce
Minister spravodlivosti Boris Susko už skôr argumentoval, že podnikatelia a štatutári musia v určitom rozsahu strpieť zásah do svojho súkromia, pretože tretie osoby musia mať možnosť overiť, kto za firmu koná.
Zákon podľa rezortu prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a bol konzultovaný aj s Úradom na ochranu osobných údajov.
Ministerstvo preto zatiaľ neavizovalo zásadnú legislatívnu zmenu.
Najväčšou otázkou je rozsah verejného prístupu
Celý spor sa tak netýka toho, či má byť obchodný register verejný.
Verejnosť potrebuje vedieť, kto firmu vlastní, kto za ňu koná a aké základné právne údaje sú s ňou spojené.
Otázkou však zostáva, či na tento účel musí byť rovnako jednoducho dostupný aj celý naskenovaný dokument obsahujúci rodné číslo, podpis alebo ďalší osobný údaj.
Ak sa ukáže, že systém umožňuje masové sťahovanie takýchto dokumentov bez overenia používateľa, tlak na technickú alebo legislatívnu úpravu bude pravdepodobne rásť.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že nový režim Obchodného registra platí od 17. augusta 2026 a že register po novom poskytuje rozsiahly elektronický prístup k údajom a listinám.
Potvrdené je tiež, že zákon eviduje pri niektorých fyzických osobách aj rodné čísla a bydlisko.
Zatiaľ nie je potvrdené, že všetky citlivé údaje sú vo všetkých prípadoch dostupné bez obmedzenia alebo že už došlo ku konkrétnemu podvodu spôsobenému práve novým registrom.
Najdôležitejšia otázka preto znie: či štát nastaví technické bariéry tak, aby verejnosť mala prístup k potrebným obchodným údajom, no citlivé osobné údaje neboli zbytočne vystavené masovému zneužitiu.
Zdroj: Milan Uhrík • Republika a Republika
