Slovenská filantropia prvýkrát v číslach: Úspešní a bohatí ľudia podporujú výrazne jednu oblasť
10.4.2026 (SITA.sk) – Až 91 % filantropov a filantropiek na Slovensku financuje dobré veci zo svojich súkromných peňazí a štvrtina z nich daruje viac ako 50 000 eur ročne. Tieto výsledky priniesol prvý prieskum o veľkej individuálnej filantropii, ktorý realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou Focus.
Hoci niektoré príbehy, ako úspešní ľudia na Slovensku pomáhajú, sú dobre známe, komplexné dáta o domácej filantropii doposiaľ chýbali. Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, preto spolu s agentúrou Focus pripravila prvý prieskum* o tzv. veľkej individuálnej filantropii na Slovensku. „Oslovili sme ľudí z biznisu vrátane tých, ktorí sa objavujú v rebríčkoch najbohatších ľudí a máme o nich referenciu, že sú filantropicky aktívni. Prvýkrát tak vidíme obraz veľkej individuálnej filantropie na Slovensku, ktorý bude cenným základom pre ďalšie prieskumy v budúcnosti,“ uviedla výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Prieskum zahŕňal otázky o výške finančných darov aj oblastiach, na ktoré respondenti venujú peniaze. „Filantropiu si verejnosť tradične spája s pomocou pri ťažkých životných situáciách, ale väčší filantropi dávajú na prvé miesto vzdelávanie. Podporuje ho až 85 % z nich a my sme presvedčení, že práve toto je cesta k zmysluplnej zmene,“ podotkla Martina Kolesárová.
Pri otázke, prečo sa venujú pomáhaniu, filantropi najčastejšie uvádzali tri motivácie: chcem riešiť konkrétny problém, mám k téme osobne blízko, chcem niečo vrátiť spoločnosti. „Výsledky prieskumu naznačujú, že filantropia nie je pre bohatých povinnosť, skôr spôsob, ako niečo zmysluplné zmeniť a cítiť sa v súlade so sebou. Zdá sa, že tlak okolia a dobré PR nehrajú rolu. Filantropi skôr odmietajú predstavu, že by darovanie bolo nejakou spoločenskou pózou. Ide o silný signál autenticity ich motivácie,“ povedal riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Nadácia Pontis v súčasnosti aktívne spolupracuje s mnohými osobnosťami slovenskej filantropie. „Teší nás, že aj úspešní ľudia na Slovensku začínajú objavovať služby filantropického poradenstva. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že filantropom významne pomáha vyhnúť sa chybám, nájsť tie najlepšie organizácie a maximalizovať pozitívny dopad,“ povedala výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Ďalšie prieskumy v budúcnosti pomôžu zachytiť, kam sa slovenská filantropia posunie v nasledujúcich rokoch. „Môže ísť v šľapajach tej českej, ktorá od roku 2020 raketovo rastie a prináša príbehy rodinných nadácií, ktoré do rozvoja sociálnych inovácií dávajú miliardy českých korún z vlastných peňazí. Alebo bude hasiť nefunkčné zdravotníctvo a problémy v sociálnej oblasti bez výrazného posunu k systémovej zmene,” zhodnotila Martina Kolesárová.
10+1 zistení O SLOVENSKEJ FILANTROPII
1. Poznáme prvé sumy
Viac ako polovica respondentov uviedla, že ročne dáva na pomáhanie zo svojich peňazí minimálne 10-tisíc eur. Viac ako štvrtina (26 %) filantropov daruje nad 50-tisíc eur ročne, nájdu sa však aj ľudia, ktorí dávajú viac než 200-tisíc.
2. Vzdelávanie ako jasná priorita
Až deväť z desiatich filantropov (85 %) v súčasnosti podporuje vzdelávanie. V rebríčku podporovaných oblastí sú na druhom mieste sociálne služby (61 %) a za nimi kultúra a umenie (52 %).
3. Dilema: Dopĺňať štát alebo prinášať inovácie?
Názory na to, čo by malo byť hlavnou úlohou filantropov, sú takmer vyrovnané:
- Polovica (51,5 %) si myslí, že by mali podporovať najmä spoločenské inovácie s vysokou hodnotou.
- Druhá polovica (48,5 %) verí, že by mali prioritne podporovať oblasti, kde štát nezvláda plniť svoje základné úlohy.
4. Nejde o osobnú značku
Nikto z respondentov neuviedol, že sa filantropii venuje kvôli budovaniu svojej osobnej značky. 67 % sa stotožňuje s výrokom, že „pomáhaním sa nechváli“.
5. Filantropia ako „celoživotný“ záväzok
Polovica (51 %) filantropov uviedla, že sa pomáhaniu venuje viac ako 10 rokov, pričom pätina (21 %) špecifikovala, že pomáha viac ako dve desaťročia.
6. Menej srdca, viac rozumu
Aj keď pomáhanie býva tradične spájané so „srdcom“, „veľkí“ filantropi sú racionálnejší. Až dve tretiny (67 %) hovoria, že sa riadia najmä rozumom.
7. Vianočný mýtus neplatí
Len štvrtina (24 %) respondentov uviedla, že v predvianočnom čase premýšľa o filantropii intenzívnejšie. Väčšina z nich sa jej venuje systematicky počas celého roka.
8. Dôvera v ľudí je na prvom mieste
Pri rozhodovaní o tom, koho filantrop podporí, hrá kľúčovú úlohu osobná dôvera v ľudí, ktorí za konkrétnou organizáciou stoja (81 %), a to, že organizácia usiluje o systémovú zmenu (49 %).
9. Záujem o profesionálne poradenstvo
Filantropi sa o svojich daroch najčastejšie rozprávajú so svojimi životnými partnermi (82 %). Záujem o využitie profesionálnych poradenských služieb v budúcnosti deklaruje pätina (21 %).
10. Stimul k vyššej štedrosti
Až šesť z desiatich (61 %) respondentov avizuje významné navýšenie svojho pomáhania v prípade, ak by štát zaviedol možnosť odpočtu darov zo základu dane.
11. Budúcnosť filantropie je svetlá
Až dve pätiny (39 %) filantropov predpokladajú, že o tri roky budú pomáhať viac ako dnes, 15 % dokonca hovorí, že si založí vlastný fond alebo nadáciu.
*Kvantitatívny prieskum medzi slovenskými filantropmi a filantropkami formou elektronického dotazníka. Zber dát v období 17.10. – 15.12. 2025.
Malý filantropický slovník
Filantropia – darovanie financií, času a know-how s ambíciou prinášať systémové riešenia na odstraňovanie príčin problémov
Charita – okamžitá pomoc ľuďom v núdzi bez systémových riešení
Menšia individuálna filantropia – finančné príspevky do verejných zbierok či výziev na darcovských portáloch
Veľká individuálna filantropia – väčšie dary zo súkromných zdrojov spravidla na projekty a výzvy s dlhodobejším dopadom
Informačný servis
