Slovensko pripravuje rozsiahlu zmenu trestného práva, ktorá má zasiahnuť množiteľov zvierat, zneužívanie deepfake technológií aj nové formy environmentálnej kriminality. Vláda schválila návrh Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý počíta aj s osobitným trestom zákazu držby a chovu zvierat. Zmeny majú začať platiť od 1. januára 2027, predtým však ešte musia prejsť legislatívnym procesom v parlamente.
Novela reaguje na problémy, ktoré súčasné znenie trestných predpisov podľa rezortu nedokáže dostatočne presne postihovať.
Výraznou novinkou je samostatná ochrana pred digitálnym falšovaním, teda realisticky pôsobiacimi falošnými fotografiami, zvukovými nahrávkami či videami vytvorenými alebo upravenými pomocou počítačových programov a umelej inteligencie.
Zároveň sa menia pravidlá ochrany zvierat, životného prostredia aj trestného stíhania sudcov.
Štát chce zasiahnuť proti množiteľom zvierat
Do trestného práva má pribudnúť nový trestný čin porušovania ochrany zvierat.
Ministerstvo tým cieli predovšetkým na prípady takzvaných množiteľov – ľudí, ktorí zvieratá rozmnožujú pre zisk bez primeranej starostlivosti o ich zdravie a životné podmienky.
Problémom sú najmä chovy, v ktorých zvieratá zostávajú v nevyhovujúcich priestoroch, bez dostatočnej veterinárnej starostlivosti alebo sú opakovane využívané na rozmnožovanie.
Samotné pravidlá ochrany zvierat už dnes upravuje veterinárna legislatíva a Trestný zákon pozná trestné činy súvisiace s týraním zvierat. Nový návrh však vytvára ďalší nástroj zameraný priamo na praktiky spojené s neetickým chovom.
Odsúdenému môžu zakázať ďalší chov zvierat
Jednou z prakticky najvýraznejších noviniek má byť nový trest zákazu držby a chovu zvierat.
Rezort upozorňuje na situácie, keď človeku týrané zviera odobrali alebo bol za svoje konanie odsúdený, no prakticky okamžite si mohol zaobstarať ďalšie.
Nový druh trestu má tento problém odstrániť.
V praxi by súd mohol človeku po odsúdení zabrániť, aby počas stanoveného obdobia vlastnil alebo choval ďalšie zvieratá.
Cieľom tak už nebude iba potrestanie konkrétneho skutku, ale aj ochrana ďalších zvierat pred opakovaním podobného konania.
Deepfake môže dostať vlastný trestný čin
Veľkú pozornosť vyvoláva pripravovaný trestný čin porušovania osobnostných práv digitálnym falšovaním.
Týkať sa má obrazového, zvukového alebo audiovizuálneho obsahu vytvoreného či upraveného pomocou počítačového programu.
Typickým príkladom je deepfake.
Pomocou generatívnej umelej inteligencie je dnes možné vytvoriť video, na ktorom človek realisticky vyzerá, akoby povedal alebo urobil niečo, čo sa v skutočnosti nikdy nestalo.
Rovnakým spôsobom možno napodobniť hlas, vytvoriť falošnú intímnu fotografiu alebo vložiť konkrétnu osobu do úplne vymyslenej situácie.
Ministerstvo upozorňuje, že takýto obsah zásadne mení spôsob, akým verejnosť posudzuje autenticitu fotografií a videí.
Nie každé AI video bude automaticky trestným činom
Dôležité je však rozlišovať medzi samotným použitím umelej inteligencie a jej protiprávnym zneužitím.
Návrh neznamená všeobecný zákaz deepfake technológie ani trestnosť každého upraveného videa.
Rozhodujúci bude konkrétny spôsob použitia a zásah do osobnostných práv človeka.
Presné hranice trestnej zodpovednosti napokon určí konečné znenie zákona a následná súdna prax.
Problematika falošných AI materiálov sa rieši aj v ďalších krajinách. Aktualizovane.sk informovalo o nových pravidlách v Japonsku, kde musia byť počas volebných kampaní AI a deepfake materiály jasne označené.
Rastie aj tlak na ochranu ľudí pred sexuálne motivovanými falzifikátmi. V Berlíne proti digitálnemu násiliu a zneužívaniu deepfake technológií protestovali tisíce ľudí.
Nové trestné činy majú chrániť aj životné prostredie
Balík zmien zasahuje aj environmentálnu kriminalitu.
Samostatne sa má upraviť trestný čin súvisiaci s porušovaním ochrany stromov a krov z hrubej nedbanlivosti.
Nový trestný čin má vzniknúť aj pri neoprávnenej výrobe a nakladaní s fluórovanými skleníkovými plynmi.
Tieto látky sa používajú napríklad v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a Európska únia ich používanie postupne výrazne reguluje pre ich vysoký vplyv na klimatické zmeny.
Cieľom slovenskej úpravy je zároveň zosúladenie trestného práva s novšími európskymi pravidlami ochrany životného prostredia.
Trestný čin ohýbania práva má zmiznúť
Zásadná zmena sa pripravuje aj v prípade sudcov.
Návrh počíta s vypustením samostatného trestného činu ohýbania práva, ktorý je v slovenskom Trestnom zákone od roku 2021.
Ministerstvo argumentuje tým, že táto úprava dlhodobo vyvolávala výhrady zo strany Európskej komisie aj skupiny GRECO pri Rade Európy.
Neznamená to však, že by sudcu nebolo možné trestne stíhať za protiprávne konanie pri rozhodovaní.
Má sa zmeniť mechanizmus ochrany sudcov pred svojvoľným trestným stíhaním.
Súdna rada dostane širšiu úlohu
Doterajší osobitný režim bol previazaný práve s trestným činom ohýbania práva.
Po novom má Súdna rada rozhodovať o súhlase s trestným stíhaním sudcu pre akýkoľvek trestný čin, ktorého sa mohol dopustiť pri svojej rozhodovacej činnosti.
Má ísť o poistku nezávislosti súdnictva, nie o absolútnu imunitu sudcov.
Otázka trestnej zodpovednosti sudcov je pritom na Slovensku aktuálna aj v konkrétnych prípadoch. Aktualizovane.sk informovalo o vyšetrovaní sudkyne Okresného súdu Prešov pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade násilného odobratia 14-ročnej Veroniky.
Zatiaľ nejde o platný zákon
Pre ľudí je dôležité, že vláda návrh schválila, nové pravidlá však ešte nie sú účinné.
Materiál musí pokračovať do Národnej rady SR, kde ho poslanci môžu schváliť, zmeniť alebo odmietnuť.
Až po definitívnom prijatí parlamentom, podpise prezidenta a vyhlásení v Zbierke zákonov bude známe presné konečné znenie.
Ak legislatívny proces prebehne podľa plánu, hlavné zmeny majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
Pre Slovensko by to znamenalo jednu z výraznejších úprav trestného práva posledného obdobia – od ochrany zvierat cez klimatickú kriminalitu až po problémy, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi prakticky neexistovali, ako sú realistické podvrhy vytvorené umelou inteligenciou.
