Na Slovensku sa rozbieha ďalší právny spor, ktorý presahuje hranice osobného konfliktu a dotýka sa vzťahu politiky, polície a justície. Skupina policajných vyšetrovateľov známa verejnosti ako „čurillovci“ podala žalobu na poslanca parlamentu Michala Barteka (Hlas-SD). Dôvodom sú výroky, v ktorých spochybnil nestrannosť sudcu a naznačil manipuláciu súdneho konania.
Prípad vyvoláva širšiu diskusiu o hraniciach politickej kritiky a ochrane osobnosti verejných činiteľov — téme, ktorej sa venujú aj medzinárodné právne analýzy na LiveWorldUpdates.com, mapujúce konflikty medzi verejnou mocou a právnym štátom.
Video, ktoré odštartovalo spor
Michal Bartek, jeden z mediálne najviditeľnejších poslancov strany Hlas-SD, publikoval v novembri 2025 video reagujúce na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV v konaní o ochranu osobnosti medzi vyšetrovateľmi a ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
Vo videu označil rozhodnutie súdu za „progresívnu frašku“ a uviedol, že vyšetrovateľi spolu s advokátom si mali sudcu „vybrať ako z katalógu“, pričom podľa neho išlo o „lojálneho sudcu z progresívneho tábora“. Dodal, že „staré známosti sa premenili na rozsudok“.
Práve tieto vyjadrenia považujú žalobcovia za zásah do ich cti a profesijnej reputácie.
Žaloba a požadované odškodné
Šestica vyšetrovateľov spolu s právnym zástupcom sa rozhodla podať civilnú žalobu na ochranu osobnosti. Podľa dostupných informácií sa domáhajú finančného odškodnenia, ktoré môže dosiahnuť približne 84-tisíc eur, a zároveň požadujú verejné ospravedlnenie.
Advokát žalobcov uviedol, že výroky verejného predstaviteľa spochybňujú dôveru verejnosti v nestrannosť súdnictva a zasahujú do profesionálnej integrity vyšetrovateľov.
Bartek reagoval, že za svojimi slovami stojí a je pripravený ich obhajovať pred súdom. Tvrdí, že išlo o hodnotiaci úsudok a politický názor vyplývajúci z verejného diania.
Politická kritika verzus ochrana reputácie
Prípad poukazuje na citlivú hranicu medzi slobodou prejavu politikov a právom na ochranu osobnosti. Verejní činitelia majú podľa judikatúry širší priestor na kritiku, no zároveň nesmú bez dôkazov pripisovať konkrétnym osobám nezákonné konanie.
Právnici upozorňujú, že rozhodujúce bude, či súd vyhodnotí výroky ako legitímny politický názor alebo ako skutkové tvrdenia poškodzujúce reputáciu.
Ak by boli posúdené ako nepravdivé faktické obvinenia, môže vzniknúť povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy. V opačnom prípade môže súd uprednostniť ochranu slobody politického prejavu.
Dopad na verejnú dôveru
Podobné konflikty majú širší spoločenský význam. Spochybňovanie sudcov či vyšetrovateľov zo strany politikov môže ovplyvniť dôveru verejnosti v právny štát, zatiaľ čo žaloby proti politikom môžu byť interpretované ako tlak na slobodu prejavu.
Práve preto bývajú takéto prípady sledované nielen právnikmi, ale aj politológmi — ich výsledok môže určiť hranice verejnej diskusie v budúcnosti.
Rozhodnutie súdu tak nebude len o finančnej náhrade, ale aj o tom, kde končí politická kritika a začína zásah do osobnostných práv.
