Žilinčanka Anna Podmanická má ešte pred nástupom na vysokú školu za sebou výsledky, ku ktorým sa mnohí dostanú až počas vedeckej kariéry. Vyhrala globálnu environmentálnu súťaž, pracovala vo výskumných laboratóriách v zahraničí a jej meno sa objavilo medzi najúspešnejšími mladými vedcami sveta. Teraz ju prijali na štvorročné kvantové inžinierstvo na University of New South Wales v Sydney – program, ktorý samotná univerzita označuje za prvý bakalársky program svojho druhu na svete. Najväčšou prekážkou však nie je prijatie, ale približne 60-tisíc eur, ktoré potrebuje zabezpečiť na prvý rok štúdia a života v Austrálii.
Anna Podmanická pochádza zo Žiliny a má 20 rokov.
Ešte nedávno študovala na strednej škole. Napriek tomu už pracovala v univerzitných laboratóriách, podieľala sa na vedeckom výskume a uspela vo významných medzinárodných súťažiach.
Najnovšie získala miesto na University of New South Wales (UNSW) v Sydney, kde chce od februára 2027 študovať Bachelor of Engineering (Honours) – Quantum Engineering.
Univerzita tento odbor predstavila už v roku 2020 ako prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete.
Na prijatie potrebovala silné výsledky. Získala 41 bodov zo 45
Anna ukončila medzinárodný program International Baccalaureate na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.
Maturitu absolvovala zo šiestich predmetov v angličtine a súčasťou štúdia bola aj samostatná odborná práca.
Dosiahla výsledok 41 bodov z maximálnych 45.
UNSW pri tomto programe aktuálne uvádza pre IB uchádzačov orientačnú vstupnú hranicu 39 bodov pre rok 2026.
Anna podľa svojich slov pri prijímacom konaní dostala podmienečnú ponuku a po zverejnení výsledkov IB 6. júla 2026 podmienku definitívne splnila.
Nemala laboratórium, tak začala písať vedcom
Jej cesta k vede pritom nezačala v špičkovom výskumnom centre.
Počas strednej školy nemala podľa vlastných slov priamy prístup k laboratóriám, a tak zvolila jednoduchú, ale vytrvalú cestu.
Začala kontaktovať vedcov.
„Rozhodla som sa, že ma to nezastaví, a začala som písať e-maily vedcom, ktorých práca ma zaujala. Pýtala som sa, či sa môžem pridať k ich výskumu a niečo sa priučiť. Väčšina neodpovedala. Niekoľkí áno, a to stačilo,“ opisuje.
Postupne sa dostala do výskumného prostredia v Česku aj Maďarsku.
V Brne skúmala antibiotiká, v Debrecíne pracovala pri urýchľovači
Na Mendelovej univerzite v Brne sa venovala nanočasticiam určeným na cielené podávanie antibiotík.
Na Univerzite Hradec Králové pracovala s počítačovými simuláciami metabolizmu a rozkladu liečiv.
Ďalší projekt absolvovala na Masarykovej univerzite v Brne, kde skúmala možnosti odstraňovania antibiotík a ďalších mikropolutantov z vody.
Práve z tejto oblasti vznikla aj jej odborná práca publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise.
Skúsenosť získala tiež v maďarskom Debrecíne, kde sa podieľala na experimentoch využívajúcich časticový urýchľovač.
PURA čistila vodu od antibiotík. Projekt vyhral svetovú súťaž
Jeden z najväčších úspechov dosiahla spoločne s českým študentom Tomášom Čermákom.
Ich projekt PURA kombinuje fotokatalýzu a studenú plazmu s cieľom odstraňovať z vody problematické látky vrátane rezíduí antibiotík a antibioticky rezistentných baktérií.
V apríli 2025 sa dvojica najskôr stala európskym víťazom súťaže The Earth Prize.
Následne získali aj celkové svetové prvenstvo.
O globálnom víťazovi rozhodovalo približne 16-tisíc hlasujúcich.
Organizátori súťaže potvrdili, že išlo o historicky prvé celkové víťazstvo tímu zo Slovenska a Česka.
Uspela aj medzi približne 1 700 mladými vedcami
Anna sa dostala aj na Regeneron International Science and Engineering Fair (ISEF), jednu z najväčších svetových vedeckých súťaží pre stredoškolákov.
Na súťaži reprezentovala Slovensko s projektom zameraným na novú stratégiu čistenia odpadových vôd pomocou grafitického nitridu uhlíka a nízkoteplotnej plazmy.
Podľa jej profilu a súťažných výsledkov získala štvrté miesto v kategórii environmentálneho inžinierstva a zároveň významné špeciálne ocenenie.
Za sebou má tiež spoluprácu s medzinárodným tímom iGEM Brno, ktorý dosiahol svetový úspech v syntetickej biológii.
Prečo po environmentálnej vede smeruje ku kvantovej fyzike?
Na prvý pohľad môže byť prechod od čistenia vody ku kvantovým technológiám prekvapujúci.
Anna ho však vysvetľuje problémom, na ktorý pri výskume opakovane narážala.
V životnom prostredí sa často hľadajú látky v takých nízkych koncentráciách, že ich súčasnými metódami nie je jednoduché rýchlo a presne merať.
Kvantové technológie môžu priniesť nové generácie extrémne citlivých senzorov.
„Senzory, ktoré namerajú aj také malé množstvá látok, aké dnes zmerať nevieme. Výpočty, ktoré na počítači overia riešenie skôr, než sa v laboratóriu stratia roky na niečom, čo sa nakoniec ukáže ako slepá ulička. Materiály navrhnuté presne na daný účel. Toto všetko sú kvantové technológie a chcem im rozumieť tak, aby som ich vedela navrhovať, nielen používať,“ vysvetľuje.
Na UNSW ju čaká matematika, fyzika, elektronika aj kvantové počítače
Štúdium na UNSW trvá štyri roky.
Prvé roky vytvárajú technický základ z matematiky, fyziky, programovania a elektrotechniky.
Neskôr študenti prechádzajú k špecializovanejším témam, medzi ktoré patria napríklad kvantová fyzika pevných látok, kvantové zariadenia a počítače, kvantová komunikácia či fotonické siete.
Súčasťou programu je aj minimálne 60 dní odbornej inžinierskej praxe.
UNSW patrí medzi významné svetové pracoviská v oblasti vývoja kvantových technológií a výskumu kvantových počítačov.
Aj na Slovensku rastie význam technologických a vedeckých odborov. Investície smerujú napríklad do modernizácie odborných učební a vzdelávacieho zázemia stredných škôl.
Prijatie má. Teraz rozhodujú peniaze
Najväčšou prekážkou je cena štúdia.
UNSW aktuálne pri medzinárodných študentoch uvádza orientačné školné na prvý rok programu približne 61 500 austrálskych dolárov. Výška poplatkov sa môže medzi jednotlivými rokmi meniť.
Anna počíta, že celý prvý rok vrátane školného a nevyhnutných nákladov bude predstavovať približne 68 250 eur.
Podľa jej rozpočtu ide približne o:
- školné a potrebné platby univerzite okolo 37 500 eur,
- životné náklady v Sydney približne 18 100 eur,
- povinné zdravotné poistenie,
- študentské vízum,
- letenku,
- ďalšie univerzitné a administratívne výdavky.
Časť nákladov už má zabezpečenú.
Pomohlo jej napríklad štipendium programu Women in Cybersecurity Nadácie ESET a ďalšia nadačná podpora.
Na zvyšok preto spustila verejnú zbierku s cieľom 60 000 eur.
Peniaze potrebuje do polovice októbra
Čas hrá významnú úlohu.
Anna uvádza, že potrebné financovanie musí mať zabezpečené do polovice októbra 2026.
Koncom októbra plánuje podať žiadosť o austrálske študentské vízum.
Do Sydney chce odletieť v januári a štúdium začať vo februári 2027.
Ak sa potrebné financovanie nepodarí zabezpečiť, jednou z možností by podľa nej bolo požiadať univerzitu o odklad nástupu a skúsiť peniaze získavať ďalší rok.
Sama hovorí, že nechce, aby jej niekto platil celý život v Austrálii
Mladá vedkyňa zároveň zdôrazňuje, že verejná pomoc má vyriešiť predovšetkým kritický prvý rok.
„Počítam aj s vlastným príjmom a nečakám, že môj život v Austrálii zaplatí niekto iný. Popri štúdiu budem pracovať, vízum to umožňuje,“ uviedla.
Po nástupe chce hľadať ďalšie štipendiá, sponzorov a využívať možnosť pracovať popri štúdiu v rámci pravidiel austrálskeho študentského víza.
Na Slovensku zatiaľ nenašla systém, ktorý by takýto prípad jednoducho pokryl
Anna tvrdí, že pred založením zbierky oslovovala slovenské aj české nadácie, firmy a ďalšie organizácie.
Často narážala na rovnaký problém.
Niektoré programy podporujú iba organizácie, iné štúdium na Slovensku, ďalšie sú určené až pre magisterský alebo doktorandský stupeň.
Pre študenta prijatého na drahý bakalársky program mimo Európy preto môže byť hľadanie podpory podstatne komplikovanejšie.
Slovensko pritom zároveň rieši opačný problém – desaťtisíce mladých ľudí sú mimo práce aj vzdelávania. Podľa údajov, o ktorých informovalo Aktualizovane.sk, sa štát snaží dostať späť do školy alebo zamestnania takmer 91-tisíc mladých Slovákov.
Prípad Anny tak otvára inú otázku: dokáže Slovensko zachytiť a podporiť aj mladých ľudí, ktorí sa svojimi výsledkami dostanú medzi svetovú špičku?
Chce sa po štúdiu vrátiť
Odchod na prestížnu zahraničnú univerzitu nemusí podľa Anny znamenať definitívny odchod zo Slovenska.
Tvrdí, že sa chce v budúcnosti vrátiť do strednej Európy a priniesť sem know-how z oblasti, ktorá je zatiaľ veľmi mladá.
Jej ambíciou je venovať sa najmä kvantovej senzorike a využiť ju pri problémoch životného prostredia.
Jedným z konkrétnych cieľov je podľa nej vývoj metód, ktoré by umožnili oveľa presnejšie a rýchlejšie merať mikroznečistenie vody – napríklad rezíduá liečiv či takzvané PFAS látky.
Kvantové technológie pritom nie sú iba akademickou témou. Výkonné výpočtové systémy, umelá inteligencia a nové technologické odvetvia môžu v nasledujúcich rokoch výrazne meniť aj požiadavky na slovenskú ekonomiku a energetiku. Aj vláda dnes otvorene počíta s rastúcou spotrebou elektriny v dôsledku nových fabrík, elektromobility a rozvoja umelej inteligencie.
Nie je potvrdené, že bude prvou Slovenkou v histórii
Pri jednom tvrdení je potrebná presnosť.
Anna uvádza, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, by mala byť prvou Slovenkou prijatou na tento konkrétny odbor.
UNSW vedie program iba od roku 2020 a ide o veľmi úzko špecializované štúdium.
Verejne dostupná oficiálna databáza národností všetkých doterajších študentov však neexistuje.
Preto možno bezpečne povedať, že Anna je podľa dostupných informácií prvou Slovenkou na tomto programe, nie však bez výhrady tvrdiť, že univerzita túto skutočnosť oficiálne certifikovala.
Čo vieme a čo zatiaľ závisí od zbierky
Overené je, že Anna Podmanická patrí medzi mimoriadne úspešné mladé slovenské vedkyne, bola súčasťou projektu PURA, ktorý v roku 2025 získal globálne prvenstvo v The Earth Prize, a zúčastnila sa prestížnej súťaže ISEF.
Potvrdené je tiež, že UNSW ponúka štvorročné bakalárske štúdium Quantum Engineering a univerzita ho označuje za prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete.
Anna dosiahla v IB 41 bodov a podľa svojich zverejnených informácií splnila podmienky prijatia na univerzitu.
To, či vo februári 2027 skutočne nastúpi, však stále závisí od zabezpečenia financií a následného získania študentského víza.
Cieľom jej verejnej zbierky je 60 000 eur a rozhodujúci termín má prísť v polovici októbra 2026.
Prispieť Aničke na cestu za jej snom môžete na TOMTO ODKAZE.
