Tunel Čebrať mal byť kratší. Zosuvy ho predĺžili a stavba odkryla aj jaskyne
Tunel Čebrať pri Ružomberku mal podľa pôvodného projektu vyzerať inak a byť kratší. Geologické prieskumy však odhalili nestabilné podložie a rozsiahle zosuvy, preto museli diaľničiari posunúť trasu severnejšie a tunel predĺžiť približne na 3,6 kilometra. Počas výstavby navyše objavili dovtedy neznáme jaskynné priestory s kvapľovou výzdobou.
Tunel je kľúčovou súčasťou úseku D1 Hubová – Ivachnová, ktorý má po rokoch výstavby otvoriť vodičom nový obchvat Ružomberka.
Pôvodný západný portál museli presunúť
Pri príprave diaľnice sa pôvodne počítalo s kratším tunelom a iným umiestnením jeho západného portálu.
Podrobnejší geologický prieskum však ukázal, že územie pred plánovaným portálom je výrazne nestabilnejšie, než projektanti pôvodne predpokladali.
Problémom boli najmä zosuvy zasahujúce hlboko do svahu.
Ponechanie pôvodnej trasy by si podľa Národnej diaľničnej spoločnosti vyžadovalo rozsiahle stabilizačné opatrenia, ktoré by bolo potrebné kontrolovať a dopĺňať aj počas budúcej prevádzky diaľnice.
Tunel preto posunuli hlbšie do masívu
Projektanti napokon zvolili zásadnejšiu zmenu.
Trasu posunuli severnejšie a tunel sa dostal hlbšie do stabilnejšieho horninového masívu. Západný portál zmenil svoju polohu, zatiaľ čo východný zostal približne tam, kde ho predpokladal pôvodný projekt.
Výsledkom je dnešný Čebrať s dĺžkou približne 3,6 kilometra.
Zmena trasy však zároveň predĺžila prípravu a výstavbu úseku. Práve zosuvy a následné technické úpravy patrili medzi dôvody, pre ktoré sa termín dokončenia obchvatu Ružomberka opakovane posúval.
Pri stavbe odkryli dovtedy neznáme jaskyne
Geológia stavbu nielen komplikovala, ale priniesla aj nečakaný objav.
Pri odkopávaní svahu neďaleko Hrboltovej pre budúcu diaľnicu sa objavili jaskynné priestory, o ktorých sa dovtedy nevedelo.
Niektoré dosahovali dĺžku približne 40 metrov.
Jaskyniari v nich našli aj prírodnú výzdobu vrátane stalaktitov a ďalších krasových útvarov.
Najhodnotnejšia časť zostala zachovaná
Časti podzemných priestorov, ktoré zasahovali priamo do stavby, museli odborníci zabezpečiť.
Najhodnotnejšia časť jaskynného systému však podľa diaľničiarov zostala zachovaná a uzavretá pod zemou.
Budúci vodiči tak budú na novej D1 prechádzať v tesnej blízkosti podzemného priestoru, ktorý bol objavený až počas samotnej výstavby.
D1 Hubová – Ivachnová má takmer 15 kilometrov
Nový úsek diaľnice meria 14,92 kilometra.
Okrem dvojrúrového tunela Čebrať zahŕňa 19 mostov a tri križovatky. Po sprejazdnení má odviesť veľkú časť tranzitnej dopravy z Ružomberka a odľahčiť preťaženú cestu I/18.
Vodiči osobných áut navyše nebudú na obchvate potrebovať diaľničnú známku.
Otvorenie je naplánované na 5. októbra
Nový úsek D1 Hubová – Ivachnová majú motoristom sprístupniť 5. októbra 2026 vo večerných hodinách.
Ešte predtým dostane možnosť pozrieť si tunel verejnosť.
Deň otvoreného tunela Čebrať je naplánovaný na sobotu 3. októbra od 11.00 do 15.00 hod.
ČÍTAJTE AJ
Obchvat Ružomberka otvoria 5. októbra. Vodiči známku potrebovať nebudú
Príbeh tunela Čebrať tak ukazuje, ako výrazne môže geológia zmeniť veľkú dopravnú stavbu. Z pôvodne kratšieho tunela vzniklo technicky náročnejšie dielo vedené hlbšie v horskom masíve.
Po rokoch zosuvov, zmien projektu a odkladov sa však jedna z najdlhšie očakávaných častí diaľnice D1 dostáva tesne pred otvorenie.
