V koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau vyhladili takmer 3 000 Rómov, od tragédie uplynulo už 81 rokov – FOTO
3.8.2025 (SITA.sk) – Tragické udalosti z roku 1944 si v sobotu 2. augusta pripomenulo pietne podujatie v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 bola v najväčšom koncentračnom tábore Auschwitz zlikvidovaná „cigánska“ časť tohto tábora a v plynových komorách bolo usmrtených takmer 3 000 Rómov. Tento deň je Európskym parlamentom vyhlásený za oficiálny Pamätný deň rómskeho holokaustu.
Od týchto tragických udalostí uplynulo 81 rokov. V onú osudnú noc naložili Rómov, ktorí zostali v tábore, na rozkaz Heinricha Himmlera na nákladné autá, aby ich odviezli na dvor krematória číslo V. Málokto vie, že likvidácii tábora predchádzal tichý protest Rómov, ktorí sa postavili na odpor, ale proti prevahe esesákov nemali fyzicky vysilení a na kosť vyhladovaní väzni žiadnu šancu.
Celkový počet obetí známy nie je
Koncentračným táborom Auschwitz – Birkenau prešlo počas druhej svetovej vojny okolo 20-tisíc európskych Rómov. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu známy nie je, celoeurópsky odhad je 300-tisíc až pol milióna zavraždených Rómov.
Niektoré zdroje odhadujú, že počet obetí mohol byť až jeden a pol milióna, čo v tom čase predstavovalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe. V prípade Slovenska malo ísť o 11-tisíc až 16-tisíc občanov, v Českej republike sa počet rómskych obetí odhaduje na vyše 6 000, čo predstavovalo asi 90 percent z celkovej populácie Rómov.
Vyvražďovanie Rómov bolo súčasťou ideológie rasového riešenia, ktoré malo podľa nemeckých predstáv nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky. A hoci ide o historické udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, téma rómskeho holokaustu a boja proti rasizmu je aktuálna dodnes.
Genocída Rómov je často zľahčovaná
Genocída Rómov je pritom často zľahčovaná, ignorovaná, popieraná alebo tabuizovaná. Nenávisť má totiž iba nové formy a podoby a udalosti po celom svete dokazujú, ako rýchlo možno prejsť od populizmu k extrémizmu a od nenávistných prejavov k vraždeniu.
„Ak chceme extrémizmus a po celom svete dramaticky sa šíriacu nenávisť zastaviť, musíme sa aktívne zasadiť o zlepšenie postavenia Rómov v spoločnosti, o umocnenie pokojného spolunažívania a vzájomného rešpektovania všetkých menšín,“ uviedol splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško.
Vzdelávanie o holokauste je zásadné
Podotkol, že svedkovia vojny vymreli a tí, ktorí ešte žijú boli vtedy iba malými deťmi. Je preto našou povinnosťou viac než kedykoľvek predtým pripomínať si pamiatku obetí holokaustu a svedectvá preživších z druhej svetovej vojny odovzdávať ďalším generáciám.
„Vzdelávanie o holokauste je zásadné pri presadzovaní trvalého úsilia v boji s rómskym rasizmom, antisemitizmom, predsudkami a nenávisťou. Nesmieme dať priestor tým, ktorí sa snažia dejiny pokriviť, ale naopak, o skutočných udalostiach musíme ďalšie generácie v školách vzdelávať. Nezabúdajme, že ak by vojnu vyhral Hitler, nežil by dnes žiaden Róm,“ poukázal Daško a dodal, že obdobie druhej svetovej vojny je najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín, ktoré sú dejinami útlaku a marginalizácie.
Viac k témam: Auschwitz – Birkenau, Koncentračný tábor, Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu, pietna spomienka, Rómsky holokaust
Zdroj: SITA.sk – V koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau vyhladili takmer 3 000 Rómov, od tragédie uplynulo už 81 rokov – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
