Francúzsko po útoku dronom v Lipsku zvyšuje pozornosť. Tajná služba varuje pred násilnejšími akciami
Francúzsko začalo intenzívnejšie preverovať riziko útokov proti zbrojárskym firmám, technologickým podnikom a kritickej infraštruktúre. Impulzom bol augustový incident na letisku Lipsko/Halle, kde našli dron s výbušninou v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov využívaného na vojenskú logistiku. Šéfka francúzskej kontrarozviedky DGSI Céline Berthonová upozornila, že Európa musí počítať aj s „priamejšími a násilnejšími“ hybridnými operáciami. Nemecko zatiaľ oficiálne neoznámilo, kto za incidentom stojí, Rusko účasť odmieta.
Francúzske bezpečnostné služby považujú udalosť v Lipsku za varovanie, že hybridné operácie sa už nemusia obmedzovať iba na kybernetické útoky, dezinformácie alebo špionáž.
Do rizikovej skupiny sa podľa DGSI dostávajú aj fyzické útoky proti zariadeniam, firmám a infraštruktúre.
Dron s výbušninou našli pri ukrajinskom Antonove
Incident sa odohral 4. augusta 2026 na letisku Lipsko/Halle.
V bezpečnostnom priestore letiska našli dron vybavený výbušninou v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla Antonov, ktoré sa využíva aj na prepravu vojenského materiálu.
Lipsko/Halle pritom nie je obyčajné regionálne letisko. Patrí medzi významné európske nákladné uzly a využíva ho aj logistika spojená s NATO a Ukrajinou.
Nemecké orgány začali prípad vyšetrovať ako závažný útok proti dopravnej a logistickej infraštruktúre.
Objavili sa ďalšie drony
Vyšetrovanie sa tým neskončilo.
Nemecké úrady neskôr našli pri letisku ďalší dron a podľa vyšetrovateľov obsahoval približne 50 gramov látky, ktorá mohla byť vojenskou výbušninou typu hexogén.
Vyšetrovatelia preverujú aj incident nákladného lietadla DHL, ktoré v rovnakom období zasiahlo počas letu neidentifikovaný objekt a následne muselo neplánovane pristáť v Hannoveri.
Zatiaľ však nemožno tvrdiť, že všetky udalosti spolu definitívne súvisia.
Francúzska tajná služba vidí nový stupeň rizika
Šéfka francúzskej kontrarozviedky DGSI Céline Berthonová označila incident v Lipsku za varovný signál.
Podľa nej Francúzsko musí počítať s možnosťou priamejších a násilnejších operácií na vlastnom území.
Najväčšiu pozornosť podľa DGSI potrebujú spoločnosti pôsobiace v obrannom a technologickom priemysle.
Ohrozené však môžu byť aj strategické sektory, predovšetkým:
energetika, komunikácie, doprava a kritická infraštruktúra.
Francúzska kontrarozviedka preto vyzýva firmy, aby bezpečnosť nevnímali iba ako ochranu informačných systémov.
Hybridné útoky sa podľa Paríža prudko rozšírili
Berthonová upozornila na „meteorický“ rast hybridných hrozieb od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Tie môžu zahŕňať kybernetické útoky, špionáž, zasahovanie do politických procesov, sabotáže alebo násilie vykonávané miestnymi sprostredkovateľmi.
Francúzske služby zároveň upozorňujú, že cieľom nemusí byť iba vojenský objekt.
Hybridná operácia môže zasiahnuť podnik, výskumné centrum, energetickú sieť alebo komunikačnú infraštruktúru a spôsobiť veľké škody bez klasického vojenského útoku.
Nemecko tvrdí, že sa blíži k identifikácii páchateľov
Nemecký kancelár Friedrich Merz tento týždeň oznámil, že vláda by mala čoskoro zverejniť ďalšie poznatky o tom, kto za útokom stál.
Berlín však zatiaľ oficiálne neurčil konkrétneho páchateľa.
Viaceré nemecké médiá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje spomínajú možné ruské pozadie, no vláda túto atribúciu zatiaľ verejne nepotvrdila.
Preto nie je správne označiť útok za preukázanú ruskú operáciu.
Moskva akúkoľvek účasť odmieta.
Francúzska armáda priznáva problém s lacnými dronmi
Diskusia vo Francúzsku sa netýka iba ochrany infraštruktúry.
Náčelník francúzskych ozbrojených síl generál Fabien Mandon zároveň upozornil, že Francúzsko zaostáva vo vývoji lacných dronov aj systémov schopných čeliť veľkému množstvu bezpilotných prostriedkov naraz.
Podľa jeho slov sa vojna na Ukrajine stala laboratóriom masového využitia bezpilotných systémov.
Tvrdí, že každú noc smeruje z Ukrajiny proti ruským cieľom približne 800 až 1 000 dronov, pričom Rusko má podľa neho porovnateľnú výrobnú kapacitu.
Práve množstvo lacných zariadení môže byť pre tradičnú protivzdušnú obranu problémom.
Zničiť dron za niekoľko tisíc eur raketou v hodnote státisícov či miliónov nie je dlhodobo ekonomicky udržateľné.
Európa preto investuje do dronov aj ochrany proti nim
Európske štáty sa snažia skúsenosti z Ukrajiny preniesť do vlastných armád.
Rozširuje sa však aj opačná oblasť – systémy na detekciu, rušenie a fyzickú likvidáciu dronov.
Incident v Lipsku ukazuje, že problém sa už netýka iba frontovej línie.
Ak možno malý bezpilotný prostriedok s výbušninou dostať do blízkosti strategického lietadla na veľkom európskom letisku, bezpečnostné služby musia počítať s úplne novým typom ochrany civilných objektov.
Najväčším rizikom môže byť spojenie viacerých metód
Hybridný útok nemusí mať podobu jednej veľkej operácie.
Oveľa pravdepodobnejší môže byť súbeh menších incidentov – kybernetického útoku, výpadku komunikácie, sabotáže a následného útoku dronom.
Práve kombinovanie rôznych metód komplikuje identifikáciu páchateľa a reakciu štátu.
Pre Francúzsko je problematika ešte citlivejšia, pretože v roku 2027 čakajú krajinu prezidentské voľby. DGSI upozorňuje, že hybridné operácie môžu byť namierené aj proti ekonomickým, vedeckým alebo inštitucionálnym cieľom a následne ovplyvňovať fungovanie štátu.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že 4. augusta našli na letisku Lipsko/Halle dron s výbušninou v blízkosti ukrajinského lietadla Antonov využívaného na vojenskú logistiku.
Nemecko incident vyšetruje ako závažný bezpečnostný prípad a neskôr boli v oblasti objavené ďalšie podozrivé drony.
Francúzska kontrarozviedka na základe prípadu upozorňuje na zvýšené riziko fyzických hybridných útokov proti strategickým podnikom a infraštruktúre.
Zatiaľ však nie je oficiálne potvrdené, kto útok pripravil. Nemecká vláda avizuje zverejnenie ďalších zistení, zatiaľ čo Rusko svoju účasť popiera.
