Hnutie Slovensko chce v parlamentných voľbách v roku 2027 dosiahnuť výsledok, ktorý z neho urobí nevyhnutného partnera pri zostavovaní novej vlády. Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš tvrdí, že napriek odmietavým vyjadreniam Progresívneho Slovenska a SaS rastie ochota opozičných strán spolupracovať s hnutím Igora Matoviča. Ako dôkaz uvádza vznikajúce dohody pred októbrovými komunálnymi a regionálnymi voľbami.
Šipoš otvorene pomenoval hlavný politický cieľ hnutia na budúci rok: získať toľko hlasov, aby bez jeho poslancov nebolo možné vytvoriť parlamentnú väčšinu.
Takáto pozícia by Hnutiu Slovensko výrazne zvýšila vyjednávaciu silu pri rokovaniach o prípadnej povolebnej koalícii.
Šipoš tvrdí, že opozičné odmietanie Matoviča slabne
Progresívne Slovensko aj SaS v minulosti opakovane hovorili o ambícii vytvoriť budúcu vládu bez Igora Matoviča a jeho hnutia.
Šipoš však tvrdí, že dianie v regiónoch ukazuje pragmatickejší prístup.
„Všetky tie reči o tom, že s naším hnutím nechcú spolupracovať a s nami sa nedá, sa pri týchto komunálnych voľbách v podstate rozplývajú,“ povedal v TASR TV.
Regionálne dohody však automaticky neznamenajú, že rovnaké strany budú spolupracovať aj po parlamentných voľbách. Komunálna a krajská politika často vytvára koalície, ktoré sa od celoštátnej politiky výrazne líšia.
Jurinová je pre hnutie kľúčovou kandidátkou
Hnutie Slovensko sa pred spojenými samosprávnymi voľbami rozhodlo podporovať kandidátov demokratickej opozície, ktorí podľa neho majú reálnu šancu uspieť.
Šipoš za najdôležitejšiu označil súčasnú predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú.
Tá sa uchádza o tretie funkčné obdobie a podporuje ju široká koalícia opozičných strán vrátane Hnutia Slovensko, KDH, PS či SaS.
Súboj o Žilinský kraj tak zároveň ukazuje, že strany, ktoré sa na celoštátnej úrovni voči Matovičovi vymedzujú, dokážu v regiónoch podporovať spoločného kandidáta.
Letná kampaň je už prípravou na parlamentné voľby
Šipoš priznal, že aktivity hnutia počas leta nie sú zamerané iba na októbrové samosprávne voľby.
Hnutie ich vníma ako začiatok kampane pred parlamentnými voľbami na jeseň 2027.
Igor Matovič počas leta pokračoval v sérii výjazdov po Slovensku.
Šipoš zároveň kritizoval ostatné opozičné strany, ktoré podľa neho počas letných mesiacov výraznejšiu terénnu kampaň neviedli.
V opozícii však zostáva medzi stranami napätie
Spolupráca v regiónoch neznamená koniec sporov.
Medzi predstaviteľmi Hnutia Slovensko a Progresívneho Slovenska sa v posledných mesiacoch objavovali aj otvorené konflikty.
Aj preto bude rozhodujúce, ako sa vzťahy medzi opozičnými stranami vyvinú počas nasledujúceho roka a najmä po oznámení výsledkov parlamentných volieb.
Hnutie stále presadzuje referendum o skrátení volebného obdobia
Šipoš v rozhovore pripomenul aj návrh na zmenu ústavy, ktorý má umožniť skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.
Hnutie Slovensko ho má v parlamente stále podaný.
Tvrdí však, že vládna väčšina opozičné návrhy pravidelne odsúva na koniec schôdzí, takže sa o nich často ani nezačne rokovať.
Šipoš zároveň kritizoval obdobné návrhy prichádzajúce zo strany koalície v predvolebnom období.
Podľa neho nejde o úprimnú snahu meniť pravidlá, ale o prípravu nástroja, ktorý by mohol byť použitý proti budúcej vláde.
Ide o politické hodnotenie Hnutia Slovensko, nie o preukázaný zámer koaličných strán.
Do rozhovoru vstúpila aj kauza MOM-iek
Šipoš reagoval aj na vyšetrovanie podozrení okolo financovania mobilných odberových miest počas pandémie.
Úrad boja proti organizovanej kriminalite v auguste rozbehol akciu FAKTÚRA.
Neskôr polícia obvinila bývalú zamestnankyňu ministerstva zdravotníctva. Podľa vyšetrovateľov mala pri neoprávnenom vyplácaní peňazí spôsobiť štátu škodu približne 1,8 milióna eur.
Šipoš uviedol, že s vyšetrovaním nemá problém.
Šipoš odkazuje na Lengvarského a Hegera
Predseda poslaneckého klubu zároveň zdôrazňuje, že preverované skutky podľa aktuálnych informácií spadajú do obdobia, keď ministerstvo zdravotníctva viedol Vladimír Lengvarský a premiérom bol Eduard Heger.
Obaja vtedy pôsobili vo vláde, ktorá vznikla po voľbách v roku 2020, no politické pomery sa odvtedy výrazne zmenili.
Heger dnes pôsobí v strane Demokrati.
Samotné časové zaradenie skutku však nepreukazuje zodpovednosť premiéra, ministra ani politickej strany. V trestnom konaní je obvinená konkrétna osoba a platí prezumpcia neviny.
Kauza MOM-iek prerástla aj do politického konfliktu medzi premiérom Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Aktualizovane.sk informovalo, že Fico označil prípad za možný „megaškandál“, zatiaľ čo Žilinka odmietol politický tlak na prebiehajúce vyšetrovanie.
Hnutie Slovensko chce získať pozíciu jazýčka na váhach
Šipošovo vyjadrenie ukazuje stratégiu hnutia pred rokom 2027 pomerne jasne.
Nejde iba o prekonanie hranice potrebnej na vstup do parlamentu.
Cieľom je dosiahnuť taký výsledok, aby opozičné strany pri zostavovaní vlády nemohli Hnutie Slovensko jednoducho obísť.
To však bude závisieť nielen od výsledku Matovičovho hnutia, ale aj od počtu strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, výsledku PS, SaS či KDH a celkového rozdelenia mandátov.
Regionálne voľby 24. októbra tak budú pre opozíciu prvým väčším testom schopnosti spolupracovať ešte pred rozhodujúcim parlamentným súbojom.
Čo je potvrdené a čo je politické tvrdenie
Potvrdené je, že Michal Šipoš označil za cieľ Hnutia Slovensko dosiahnuť v parlamentných voľbách 2027 výsledok, bez ktorého nebude možné zostaviť vládu. Potvrdil aj podporu Eriky Jurinovej a pokračovanie terénnej kampane hnutia.
Šipošovo tvrdenie, že ochota PS, SaS a ďalších strán spolupracovať s Hnutím Slovensko rastie, je jeho politickou interpretáciou regionálnych dohôd. Z tých zatiaľ nemožno vyvodzovať definitívnu podobu prípadnej vládnej koalície po voľbách 2027.
Rovnako platí, že vyšetrovanie kauzy MOM-iek pokračuje a politickú či trestnoprávnu zodpovednosť nemožno pripisovať osobám, ktoré v prípade neboli obvinené.
Zdroj: Info.sk
