AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Laboratórna analýza odhalila pesticídy vo väčšine testovaných jabĺk v EÚ.
- Problémom nie sú jednotlivé látky, ale ich kombinovaný účinok.
- Súčasné pravidlá posudzujú pesticídy izolovane, nie ako zmesi.
- Európski regulátori priznávajú, že komplexné hodnotenie ešte nie je hotové.
Hlavný článok
Jablko patrí k najikonickejším symbolom zdravého životného štýlu. V Európe je jedným z najčastejšie konzumovaných druhov ovocia, často vnímaným ako samozrejmá súčasť vyváženej stravy. Najnovšie celoeurópske testovanie však naznačuje, že realita moderného poľnohospodárstva je podstatne zložitejšia – a pre spotrebiteľov potenciálne problematická.
Rozsiahlu analýzu 59 vzoriek lokálne pestovaných jabĺk z 13 európskych krajín uskutočnila mimovládna organizácia Pesticides Action Network Europe. Výsledky, na ktoré upozornil portál Euractiv, ukázali, že až 93 percent testovaných jabĺk obsahovalo aspoň jeden zvyšok pesticídu. Ešte závažnejším zistením je, že v 85 percentách prípadov sa v jednom plode nachádzali viaceré chemické látky súčasne.
Priemerný počet pesticídov v jednej vzorke dosiahol tri. Niektoré krajiny však tento priemer výrazne prekročili. V Česku a Luxembursku laboratóriá identifikovali až sedem rôznych pesticídov v jedinom jablku. Vyšší výskyt rezíduí zaznamenali aj v Maďarsku a Chorvátsku, kde sa priemer pohyboval okolo štyroch látok na vzorku.
Hoci väčšina jabĺk neprekročila zákonom stanovené maximálne limity pre jednotlivé pesticídy, odborníci upozorňujú, že práve v tom spočíva systémový problém. Súčasná legislatíva totiž hodnotí každú látku samostatne, akoby spotrebiteľ prichádzal do kontaktu vždy len s jedným chemickým prípravkom. V praxi však ide o tzv. „kokteilový efekt“, pri ktorom môžu mať viaceré látky synergické alebo zosilnené účinky.
„Pesticídy sa stále posudzujú izolovane, čo nezodpovedá realite každodennej expozície,“ uviedol riaditeľ PAN Europe Martin Dermine. Podľa neho neexistujú dostatočné dôkazy, že kombinácie chemických látok, ktoré sú jednotlivo považované za bezpečné, sú neškodné aj v zmesi.
Kritika smeruje aj na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý mal už na základe nariadenia z roku 2005 zaviesť metodiky hodnotenia kumulatívnych rizík. Úrad priznáva, že ide o technicky a dátovo náročný proces. Podľa jeho hovorcov si vyžaduje rozsiahle databázy, nové analytické nástroje a úzku spoluprácu medzi členskými štátmi.
EFSA predpokladá, že úplné kumulatívne hodnotenia by mohli byť dokončené do roku 2030. Do tej doby však budú spotrebitelia odkázaní na systém, ktorý podľa kritikov nedokáže plne zachytiť reálne riziká spojené s modernou potravinovou výrobou.
