Spor medzi Talianskom a Nemeckom o migráciu sa vyostruje. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini vyhlásil, že Rím zatiaľ nebude prijímať migrantov, ktorých chce Berlín vrátiť späť do Talianska. Dôvodom majú byť podľa neho najmä aktivity nemeckých mimovládnych organizácií v Stredozemnom mori. Taliansko od roku 2023 odmietlo približne 80-tisíc žiadostí iných štátov o prevzatie migrantov a teraz sa očakávajú rokovania ministrov vnútra oboch krajín.
Matteo Salvini vystúpil s ostrým odkazom Nemecku v sobotu 22. augusta 2026 počas stretnutia svojej strany Liga na severe Talianska.
Podľa neho nemôže Berlín očakávať, že Taliansko automaticky prijme ľudí, ktorí sa po príchode cez Stredozemné more presunuli ďalej do Nemecka.
Salvini svoj postoj spája s tým, že v Stredozemnom mori pôsobia záchranné lode prevádzkované nemeckými mimovládnymi organizáciami.
Salvini Berlínu: Nemáte právo poslať nám späť ani jedného
Taliansky vicepremiér použil mimoriadne tvrdé slová.
Podľa neho Nemecko nemôže na jednej strane tolerovať či podporovať pôsobenie nemeckých humanitárnych organizácií, ktorých lode zachraňujú migrantov v Stredozemnom mori a vyloďujú ich v talianskych prístavoch, a súčasne od Talianska požadovať, aby neskôr tých istých ľudí prijímalo späť.
„Nemecko nemá právo poslať nám späť čo i len jediného nelegálneho prisťahovalca, pokým sa lode nemeckých mimovládnych organizácií plavia v Stredozemnom mori,“ vyhlásil Salvini.
Ide o politický postoj talianskeho vicepremiéra. Otázka záchrany ľudí na mori, určenia bezpečného prístavu a následnej zodpovednosti za azylové konanie sa riadi európskymi a medzinárodnými pravidlami.
Rím tvrdí, že nemecké lode privážajú migrantov do Talianska
Talianska vláda už dlhšie kritizuje situáciu, keď lode mimovládnych organizácií zachránia ľudí na centrálnej stredomorskej trase a následne ich vysadia v talianskych prístavoch.
Podľa údajov, ktoré talianske úrady prezentovali v auguste, priviezli lode nemeckých mimovládnych organizácií od nástupu vlády Giorgie Meloniovej v roku 2022 do talianskych prístavov približne 22 500 migrantov.
Časť z nich následne pokračuje ďalej do ďalších krajín Európskej únie vrátane Nemecka.
Práve takýchto ľudí označujú európske inštitúcie za sekundárnych migrantov – po príchode do jednej členskej krajiny pokračujú do iného štátu EÚ.
Migrácia cez Stredozemné more je pritom problémom, ktorý Taliansko rieši desaťročia. Už v minulosti vyvolali ostrú politickú reakciu prípady lodí s migrantmi smerujúcich k talianskemu pobrežiu.
Taliansko odmietlo približne 80-tisíc žiadostí
Spor sa netýka iba niekoľkých jednotlivcov.
Podľa dostupných oficiálnych údajov odmietlo Taliansko od roku 2023 približne 80 000 žiadostí o spätné prevzatie migrantov, ktoré mu poslali iné európske štáty.
Rím svoj postup odôvodňoval najmä tým, že taliansky prijímací systém je preťažený.
Ani po zavedení nových európskych pravidiel sa situácia okamžite nezmenila.
Taliansko zatiaľ z Nemecka v rámci aktuálneho sporu migrantov opätovne nepreberá.
Nový migračný pakt mal podobným sporom zabrániť
Situácia prichádza iba niekoľko mesiacov po zásadnej reforme európskej migračnej politiky.
Nový Pakt EÚ o migrácii a azyle sa začal uplatňovať v júni 2026 a priniesol nové pravidlá pre registráciu migrantov, azylové konania, ochranu vonkajších hraníc aj rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.
Jeho cieľom je okrem iného obmedziť situácie, keď väčšinu záťaže nesú krajiny na vonkajšej hranici Únie.
Nový migračný pakt už po svojom spustení vyvolal ostrú politickú diskusiu aj na Slovensku.
Migrácia zároveň patrí medzi problémy, ktoré budú v najbližších rokoch rozhodovať o ďalšom smerovaní Európskej únie. EÚ vstúpila do leta 2026 s migráciou medzi svojimi kľúčovými politickými a bezpečnostnými výzvami.
Prečo chce Nemecko ľudí vracať do Talianska
Základný princíp európskeho azylového systému zostáva taký, že za žiadosť konkrétneho človeka zodpovedá podľa stanovených kritérií určitý členský štát.
Pri migrantoch, ktorí sa do Európskej únie dostali cez talianske pobrežie a následne pokračovali do Nemecka, preto môže vzniknúť požiadavka na ich návrat do Talianska.
Berlín chce tento mechanizmus využívať dôslednejšie.
Rím však argumentuje, že situácia nemôže fungovať iba jedným smerom.
Podľa Talianska je potrebné zohľadniť aj desaťtisíce ľudí, ktorých súkromné záchranné lode privážajú priamo na talianske pobrežie.
Salvini proti mimovládkam vystupuje roky
Súčasný postoj Mattea Salviniho nie je prekvapením.
Ako taliansky minister vnútra už v minulosti presadzoval mimoriadne tvrdú politiku voči nelegálnej migrácii a lodiam mimovládnych organizácií pôsobiacim v Stredozemnom mori.
Viacerým plavidlám odmietal povolenie vplávať do talianskych prístavov.
Politika prísnejšej ochrany hraníc zostala jednou z hlavných tém Salviniho Ligy aj po nástupe vlády premiérky Giorgie Meloniovej.
Talianska vláda zároveň podporuje rýchlejšie návraty ľudí, ktorí nemajú nárok zostať na území krajiny.
Meloniovej vláda tlačí na tvrdšiu migračnú politiku
Rím sa snaží obmedziť nelegálne príchody viacerými spôsobmi.
Okrem ochrany námorných hraníc podporuje dohody s krajinami severnej Afriky, rýchlejšie návraty migrantov a sprísnenie pravidiel pre mimovládne organizácie.
Súčasne však Taliansko potrebuje spoluprácu ďalších krajín EÚ.
Geografická poloha znamená, že práve talianske ostrovy a južné pobrežie patria medzi hlavné vstupné body centrálnej stredomorskej migračnej trasy.
Preto Rím dlhodobo tvrdí, že problém nemôže zostať iba na pleciach krajín pri Stredozemnom mori.
Berlín a Rím čakajú ďalšie rokovania
Spor by sa mal čoskoro dostať na úroveň ministrov vnútra.
Očakáva sa rokovanie medzi talianskym ministrom vnútra Matteom Piantedosim a jeho nemeckým kolegom Alexandrom Dobrindtom.
Hlavnou otázkou bude, za akých podmienok začne Taliansko opäť prijímať migrantov posielaných z Nemecka.
Rím chce, aby sa do výslednej dohody premietla aj otázka záchranných lodí nemeckých mimovládnych organizácií.
Berlín naopak potrebuje funkčný mechanizmus, ktorý umožní vrátiť ľudí do krajiny zodpovednej za ich azylové konanie.
Čo to znamená v praxi
Spor Talianska a Nemecka odhaľuje jednu z najväčších slabín európskej migračnej politiky.
Aj keď EÚ vytvorí spoločné pravidlá, systém funguje iba vtedy, ak ich členské štáty dokážu v praxi navzájom uplatňovať.
Ak Taliansko odmietne migrantov prevziať, Nemecko ich nemôže jednoducho poslať cez hranice bez spolupráce talianskych úradov.
Na druhej strane Taliansko tvrdí, že ako štát na vonkajšej hranici EÚ nesie neprimerane veľkú časť migračnej záťaže.
Práve preto bude výsledok rokovaní Berlína a Ríma dôležitý aj pre ďalšie členské štáty.
Nejde iba o niekoľko migrantov medzi Nemeckom a Talianskom. V hre je otázka, či nový európsky migračný systém dokáže fungovať aj vtedy, keď sa dve veľké členské krajiny nezhodnú na tom, kto má niesť zodpovednosť.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Matteo Salvini oznámil, že Taliansko zatiaľ nebude prijímať migrantov vracaných z Nemecka,
- svoj postoj spojil s činnosťou nemeckých mimovládnych organizácií v Stredozemnom mori,
- medzi Berlínom a Rímom existuje spor o takzvaných sekundárnych migrantov,
- Taliansko od roku 2023 odmietlo približne 80-tisíc žiadostí iných štátov o spätné prevzatie migrantov,
- nový migračný a azylový systém EÚ sa začal uplatňovať v roku 2026,
- ministri vnútra Nemecka a Talianska majú o probléme ďalej rokovať.
Zatiaľ nie je jasné:
- kedy Taliansko začne migrantov z Nemecka opäť prijímať,
- koľkých ľudí chce Berlín aktuálne presunúť do Talianska,
- či Rím podmieni obnovenie transferov konkrétnymi ústupkami Nemecka,
- akým spôsobom sa do dohody premietne otázka nemeckých záchranných lodí,
- či sa konflikt rozšíri aj na transfery migrantov z ďalších krajín EÚ.
Zdroj: Info.sk
