Taliansko vypustilo do Jadranu 150-tisíc chobotníc. Majú pomôcť zastaviť inváziu modrých krabov
Taliansko skúša neobvyklý spôsob boja proti inváznemu modrému krabovi, ktorý v posledných rokoch spôsobuje problémy rybárom a mení ekosystém Jadranského mora. Pri meste Cesenatico v regióne Emilia-Romagna vypustili do mora približne 150-tisíc mladých chobotníc. Vedci chcú zistiť, či prirodzený predátor dokáže populáciu agresívne sa šíriaceho kraba obmedziť bez ďalšieho zásahu človeka.
Na prvý pohľad to znie ako experiment zo sci-fi.
V skutočnosti ide o seriózny vedecký projekt, ktorý môže ukázať, či sa dá proti inváznemu druhu bojovať pomocou jeho prirodzených nepriateľov.
V pondelok 24. augusta vypustili pri severotalianskom letovisku Cesenatico do Jadranského mora mladé chobotnice staré len niekoľko dní a tiež jednu dospelú samicu.
Celkový plán počíta približne so 150-tisíc mladými jedincami.
Ich úloha je jasná: loviť modré kraby.
Taliansko má problém s modrým krabom
Modrý krab, známy aj ako Callinectes sapidus, pochádza pôvodne zo západnej časti Atlantického oceánu.
V Stredozemnom a Jadranskom mori sa však v posledných rokoch výrazne rozšíril a v niektorých oblastiach sa stal vážnym ekologickým aj hospodárskym problémom.
Je mimoriadne žravý.
Loví mäkkýše, menšie kôrovce a ďalšie organizmy žijúce pri dne.
Práve jeho apetít spôsobil veľké škody v oblastiach, kde sa tradične chovajú mušle a ďalšie morské plody.
Taliansko preto už niekoľko rokov hľadá spôsob, ako jeho populáciu dostať pod kontrolu.
Chobotnica je jeho prirodzený nepriateľ
Experiment dostal názov Octo-Blu.
Podporuje ho región Emilia-Romagna a na výskume sa podieľa Univerzita v Bologni.
Vedci počas približne dvoch rokov skúmali vzťah medzi chobotnicami a modrými krabmi.
Výsledky ich presvedčili, že práve chobotnica môže byť vhodným prirodzeným predátorom.
Morský biológ Antonio Casalini, ktorý sa na projekte podieľa, uviedol, že chobotnica patrí medzi veľmi efektívnych lovcov kôrovcov.
A modré kraby sú pre ňu prirodzenou korisťou.
Vedci ich teraz budú sledovať
Samotným vypustením sa experiment nekončí.
Práve naopak.
Nasleduje jeho najdôležitejšia časť.
Vedci budú sledovať, ako sa mladé chobotnice v prirodzenom prostredí adaptujú, ako rýchlo rastú a predovšetkým či skutočne začnú vo väčšom množstve loviť modré kraby.
Výskumníkov bude zaujímať aj to, či sa zníži počet inváznych krabov v oblastiach, kde boli chobotnice vypustené.
Až výsledky dlhodobejšieho pozorovania ukážu, či môže byť táto metóda použiteľná aj vo väčšom rozsahu.
Najskôr skúmali kraby, potom chobotnice
Projekt prebieha postupne.
V roku 2025 sa vedci sústredili najmä na rozmnožovanie modrého kraba, jeho potravné správanie a vplyv na miestne prostredie.
V ďalšej fáze začali skúmať spôsob lovu chobotníc a možnosti ich rozmnožovania a chovu.
Výsledkom je súčasný experiment v otvorenom mori.
Ak sa ukáže ako úspešný, Taliansko by mohlo dostať do rúk nový spôsob biologickej regulácie invázneho druhu.
Nie všetci sú nadšení
Experiment však vyvoláva aj otázky.
Kritici upozorňujú, že vypustenie obrovského množstva predátorov môže ovplyvniť aj ďalšie druhy v Jadranskom mori.
Chobotnice totiž nelovia iba modré kraby.
Ich jedálniček tvoria aj iné kôrovce, mäkkýše a menšie morské živočíchy.
Teoreticky by preto výrazné zvýšenie ich počtu mohlo vytvoriť tlak na ďalšie časti potravinového reťazca.
Vedci však tvrdia, že riziko je obmedzené.
Chobotnice už v Jadrane prirodzene žijú
Zásadným argumentom výskumníkov je fakt, že do mora nevypúšťajú nový cudzí druh.
Chobotnica je v tejto oblasti prirodzenou súčasťou morského ekosystému.
V pobrežných vodách regiónu Romagna sa bežne vyskytuje a zároveň patrí medzi druhy, ktoré miestni rybári intenzívne lovia.
Vedci preto neočakávajú nekontrolovateľné premnoženie.
Dôležitá je aj relatívne krátka dĺžka života chobotníc.
V priemere žijú približne jeden až dva roky, čo výrazne znižuje riziko dlhodobého populačného výbuchu.
Prečo je modrý krab taký problém?
Invázne druhy môžu byť nebezpečné najmä vtedy, keď sa dostanú do prostredia, kde nemajú dostatok prirodzených nepriateľov.
Ich populácia potom môže rásť mimoriadne rýchlo.
Modrý krab je navyše odolný, agresívny a veľmi prispôsobivý.
Dokáže sa živiť širokým spektrom potravy a dobre znáša rôzne podmienky.
V severnom Jadrane preto našiel prostredie, v ktorom sa mu mimoriadne darí.
Talianske pobrežie zároveň čelí aj ďalším zmenám spojeným s otepľovaním mora. Aktualizovane.sk nedávno upozornilo aj na rastúce riziko baktérie Vibrio vulnificus v teplejších vodách Stredozemného mora.
Jadran sa mení
Výskyt inváznych druhov nie je jedinou zmenou, ktorú vedci v európskych moriach sledujú.
Rastúca teplota vody môže meniť rozšírenie živočíchov, baktérií aj rastlín.
Niektoré druhy sa presúvajú severnejšie, iným nové podmienky umožňujú rozmnožovať sa výrazne rýchlejšie.
Jadran pritom zostáva jedným z najdôležitejších európskych regiónov pre rybolov aj letný cestovný ruch.
Nie je to „vojna“ chobotníc proti krabom
Hoci predstava 150-tisíc chobotníc vypustených proti invázii krabov pôsobí dramaticky, vedci upozorňujú na podstatnú vec.
Nejde o okamžité riešenie.
Chobotnice nemajú modré kraby vyhubiť.
Cieľom je zistiť, či môžu pomôcť udržať ich populáciu na úrovni, ktorá nebude ničiť miestny ekosystém a rybárstvo.
Biologická regulácia funguje práve týmto spôsobom.
Namiesto úplného odstránenia druhu sa snaží obnoviť rovnováhu medzi korisťou a predátormi.
Čo to znamená v praxi
Ak experiment uspeje, región Emilia-Romagna môže získať spôsob, ako bojovať proti modrému krabovi bez masívneho používania technických alebo chemických zásahov.
Príroda by tak časť problému riešila sama.
Úspech však nebude možné vyhodnotiť po niekoľkých dňoch.
Vedci budú musieť sledovať nielen počet modrých krabov, ale aj vplyv chobotníc na ostatné druhy.
Práve rovnováha celého ekosystému rozhodne, či sa z projektu Octo-Blu stane model aj pre ďalšie pobrežné oblasti.
Čo vieme a čo ešte nie
Potvrdené je, že pri Cesenaticu sa začala ďalšia fáza projektu Octo-Blu a do mora sú vypúšťané mladé chobotnice. Celý program počíta približne so 150-tisíc jedincami.
Cieľom je otestovať ich schopnosť prirodzene regulovať invázne modré kraby.
Zatiaľ však nevieme, do akej miery sa populácia krabov skutočne zníži a či veľké množstvo chobotníc neovplyvní aj iné časti miestneho ekosystému.
Práve na tieto otázky má odpovedať ďalšia fáza vedeckého sledovania.
