Kľúčové fakty
• NATO zvažuje posilnenie jadrového odstrašovania v Európe pre rastúce hrozby zo strany Ruska.
• V Európe sa podľa odhadov nachádza približne 100 amerických jadrových bômb B61.
• Experti nevylučujú rozmiestnenie ďalších zbraní bližšie k východnému krídlu NATO.
• Mark Rutte pripustil možnosť budúceho zvýšenia počtu amerických jadrových zbraní v Európe.
• Americký jadrový dáždnik zostáva podľa Rutteho hlavnou bezpečnostnou zárukou spojencov.
Severoatlantická aliancia diskutuje o ďalšom posilnení svojho jadrového odstrašovania v Európe v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a hrozby spojené s Ruskom. Jednou z možností je zvýšenie počtu amerických nestrategických jadrových zbraní rozmiestnených na území európskych spojencov.
Podľa informácií agentúry DPA sa už pripravujú rozhodnutia o ďalšom smerovaní jadrových kapacít NATO. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte pritom nevylúčil, že v budúcnosti môže byť v Európe umiestnených viac amerických jadrových zbraní.
Konkrétne rozhodnutie o ich počte ani nových lokalitách však NATO verejne nepotvrdilo.
Odborníci zároveň nevylučujú, že časť modernizovaných bômb B61-12 už Spojené štáty presunuli na britskú leteckú základňu Lakenheath. V prípade ďalšieho zhoršenia bezpečnostnej situácie sa v expertných debatách objavujú aj Poľsko, Fínsko či Litva.
V Európe zostalo približne 100 amerických jadrových bômb
Diskusie sa týkajú predovšetkým amerických nestrategických jadrových zbraní.
Po masívnom jadrovom odzbrojovaní, ktoré nasledovalo po skončení studenej vojny, sa počet takýchto zbraní v Európe výrazne znížil.
Podľa dostupných odhadov sa dnes na európskom území nachádza približne 100 amerických jadrových bômb rodiny B61.
Sú spájané so základňami v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku.
Modernizovaná verzia B61-12 postupne nahrádza staršie varianty tejto zbrane.
Presný počet ani konkrétne miesta uskladnenia však NATO tradične oficiálne nezverejňuje.
Táto politika strategickej nejednoznačnosti je dlhodobou súčasťou aliančného jadrového odstrašovania.
Britská základňa sa opäť dostáva do pozornosti
Osobitnú pozornosť odborníkov priťahuje britská letecká základňa RAF Lakenheath v grófstve Suffolk.
Experti nevylučujú, že Spojené štáty tam už mohli presunúť časť modernizovaných jadrových bômb B61-12.
Takýto presun však podľa predložených informácií nebol oficiálne potvrdený.
Lakenheath má z pohľadu americkej vojenskej prítomnosti v Európe významné postavenie a prípadné obnovenie jadrovej úlohy základne by bolo dôležitým signálom zmeny bezpečnostnej situácie na kontinente.
Ešte citlivejšou otázkou by bolo prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní ďalej na východ.
V debatách sa objavuje Poľsko, Fínsko aj Litva
Pri ďalšom zhoršení vzťahov s Ruskom odborníci nevylučujú ani možnosť budúceho rozmiestnenia amerických jadrových zbraní v krajinách bližšie k ruskému územiu.
Medzi spomínanými štátmi sú Poľsko, Fínsko a Litva.
V súčasnosti však nejde o potvrdené rozhodnutie NATO.
Prípadný presun by mal výrazný politický aj strategický význam. Poľsko a Litva patria k východnému krídlu Aliancie, zatiaľ čo Fínsko má s Ruskom viac než 1 300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu.
Takéto rozhodnutie by preto pravdepodobne vyvolalo ostrú reakciu Moskvy a mohlo by viesť k ďalšiemu zvýšeniu napätia medzi NATO a Ruskom.
Rutte nevylúčil zvýšenie počtu zbraní
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre DPA možnosť ďalšieho posilnenia amerického jadrového arzenálu v Európe nevylúčil.
Konkrétne podrobnosti však neposkytol.
Zdôraznil, že NATO priebežne hodnotí svoje vojenské kapacity a v prípade potreby je pripravené upraviť svoj „jadrový mix“.
Už v apríli na sympóziu NATO o jadrovej politike v Istanbule naznačil, že Aliancia stojí pred dôležitými rozhodnutiami.
Podľa Rutteho je potrebné rozhodnúť, ako sa majú jadrové spôsobilosti NATO prispôsobiť zhoršujúcemu sa bezpečnostnému prostrediu.
Jeho vyjadrenia naznačujú, že diskusia nemusí byť obmedzená iba na modernizáciu už existujúcich zbraní.
Expert navrhuje ďalších 100 až 150 zbraní
O podstatne výraznejšom posilnení hovorí Robert Peters z amerického konzervatívneho think tanku Heritage Foundation.
Podľa jeho názoru by Spojené štáty mohli počas nasledujúcich 24 mesiacov výrazne zvýšiť svoje jadrové odstrašujúce kapacity v Európe.
Peters navrhuje rozmiestnenie ďalších 100 až 150 nestrategických jadrových zbraní.
Ide však o odporúčanie experta, nie o oznámený plán americkej vlády alebo NATO.
Časť nových zbraní by podľa Petersa mohla byť umiestnená aj v Poľsku či vo Fínsku.
Takýto krok by si však vyžadoval vybudovanie nových bezpečnostných a skladovacích zariadení schopných spĺňať prísne podmienky pre uskladnenie jadrových zbraní.
NATO sa obzerá aj za skúsenosťami zo studenej vojny
Debata o jadrovom odstrašovaní pripomína niektoré obdobia studenej vojny, keď bolo na európskom kontinente rozmiestnených podstatne viac amerických jadrových systémov.
Bývalý riaditeľ NATO pre jadrovú politiku Jim Stokes pripomenul, že v 80. rokoch boli v Európe rozmiestnené napríklad balistické rakety Pershing II či strely BGM-109G Gryphon.
Stokes považuje za užitočné uvažovať o zavedení „nových typov jadrových schopností“.
Zároveň upozorňuje, že fyzické presunutie jadrových zbraní bližšie k Rusku nie je z čisto vojenského hľadiska nevyhnutné.
Zbrane môžu byť podľa neho v prípade potreby nasadené aj zo základní v západnej Európe.
Nejde iba o počet jadrových bômb
Dôležitou súčasťou jadrového odstrašovania nie je len samotný počet zbraní.
Stokes poukazuje aj na význam širšieho zapojenia spojeneckých krajín.
To môže zahŕňať stíhacie lietadlá certifikované na jadrové operácie, tankovacie lietadlá zabezpečujúce dopĺňanie paliva vo vzduchu, spravodajské a prieskumné kapacity či spoločný výcvik.
NATO tak môže posilniť svoju jadrovú odstrašujúcu schopnosť aj bez toho, aby dramaticky zvýšilo počet fyzicky rozmiestnených jadrových hlavíc.
Zmyslom odstrašovania je presvedčiť potenciálneho protivníka, že prípadný útok by priniesol neprijateľné následky.
Aliancia zároveň dlhodobo deklaruje, že jadrové zbrane považuje predovšetkým za nástroj odstrašenia.
Európa diskutuje aj o vlastnom jadrovom dáždniku
Zhoršenie bezpečnostného prostredia zároveň oživilo diskusiu o väčšej európskej úlohe pri jadrovom odstrašovaní.
Túto debatu podporuje najmä Francúzsko, ktoré disponuje vlastnými jadrovými zbraňami.
Otázkou je, či by francúzske kapacity mohli v budúcnosti zohrávať väčšiu úlohu pri ochrane ďalších európskych spojencov.
Experti aj Rutte však takúto možnosť vnímajú predovšetkým ako doplnok k americkému jadrovému dáždniku, nie ako jeho náhradu.
Spojené štáty zostávajú kľúčovou jadrovou mocnosťou NATO a ich bezpečnostné garancie majú pre európskych spojencov zásadný význam.
Americký jadrový dáždnik zostáva základom obrany
Rutte zdôrazňuje, že americký jadrový dáždnik zostáva najvyššou bezpečnostnou zárukou pre spojencov v NATO.
Práve dôveryhodnosť tejto garancie má byť jedným zo základných prvkov odstrašenia Ruska od prípadnej agresie voči členským štátom Aliancie.
Debata o ďalších bombách B61-12 preto presahuje otázku samotného počtu jadrových zbraní.
Ide aj o politický signál, ktorý NATO vysiela Rusku v čase výrazne zhoršených bezpečnostných vzťahov.
Aliancia zatiaľ nepotvrdila, či ďalšie americké jadrové zbrane skutočne pribudnú ani kde by mohli byť rozmiestnené.
Vyjadrenia jej generálneho tajomníka však ukazujú, že NATO pripravuje rozhodnutia o budúcej podobe svojho jadrového odstrašovania a nevylučuje ani jeho ďalšie posilnenie.
