Slovensko má v budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie zvýšiť svoje príspevky až o 80 percent. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok preto v Bruseli odkázal, že Bratislava bude vyššie platby spájať s požiadavkou na zachovanie silnej kohéznej a poľnohospodárskej politiky. Pre Slovensko môže ísť zároveň o posledné rozpočtové obdobie, v ktorom z EÚ dostane viac, než do spoločného rozpočtu odvedie.
O budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028 až 2034 rokovali ministri a štátni tajomníci členských krajín na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Slovenský príspevok má výrazne narásť
Marek Eštok na rokovaní uviedol, že Slovensko podporuje dostatočne veľký európsky rozpočet na financovanie spoločných priorít.
Zároveň však zdôraznil, že diskusiu o tom, koľko členské krajiny zaplatia, nemožno oddeliť od otázky, kam budú európske peniaze smerovať.
Podľa Eštoka má zvýšenie slovenského príspevku predstavovať až 80 percent.
Slovensko preto očakáva, že pri rozdeľovaní peňazí budú primerane zohľadnené oblasti, ktoré považuje za strategické.
Bratislava chce viac peňazí pre regióny
Jednou z hlavných priorít je kohézna politika.
Ide o európske financovanie, ktoré má pomáhať znižovať rozdiely medzi bohatšími a menej rozvinutými regiónmi, podporovať infraštruktúru, inovácie, zamestnanosť či modernizáciu verejných služieb.
Slovensko patrí do skupiny Priateľov kohézie, ktorú tvorí 17 členských štátov požadujúcich silnejšie financovanie tejto politiky.
Eštok argumentuje, že z kohéznych fondov neprofitujú iba prijímajúce krajiny. Časť peňazí sa podľa neho nepriamo vracia aj do bohatších štátov prostredníctvom ich spoločností, ktoré získavajú zákazky pri realizácii európskych projektov.
Slovensko odmieta škrty v poľnohospodárstve
Druhou zásadnou požiadavkou Bratislavy je spoločná poľnohospodárska politika.
Práve kohézia a poľnohospodárstvo patria podľa Eštoka medzi oblasti, pri ktorých návrh Európskej komisie počíta s poklesom finančných prostriedkov.
Slovensko s takýmto smerovaním nesúhlasí.
Eštok upozornil, že slovenskí farmári stále dostávajú priame platby približne na úrovni 80 percent priemeru Európskej únie.
Bratislava preto požaduje realistické miery spolufinancovania a chce, aby prípadné zastropovanie podpory pre veľké poľnohospodárske podniky zostalo dobrovoľné.
Peniaze chce aj pre východnú hranicu EÚ
Osobitnú pozornosť chce Slovensko venovať regiónom pri hranici s Ukrajinou.
Podľa Eštoka nejde iba o regionálnu slovenskú otázku, ale o strategický záujem celej Európskej únie.
Východná hranica má význam pri vojenskej mobilite, logistike aj tranzite tovarov a technológií.
Slovensko preto chce, aby sa táto osobitná pozícia pohraničných regiónov premietla aj do budúceho európskeho rozpočtu.
Bratislava chce viac času na čerpanie eurofondov
Slovensko presadzuje aj zachovanie pravidla n+3.
V praxi umožňuje dočerpať eurofondy ešte tri roky po roku, na ktorý boli pôvodne pridelené.
Bratislava odmieta skrátenie tejto lehoty na systém n+1, ktorý by znamenal podstatne menej času na realizáciu projektov.
Pre krajiny s komplikovanejšou prípravou veľkých infraštruktúrnych alebo regionálnych investícií by kratšia lehota mohla zvýšiť riziko, že časť pridelených peňazí prepadne.
Diskusia o novom rozpočte zároveň súvisí aj s hľadaním nových príjmov EÚ. Robert Fico už odmietol plán, podľa ktorého by časť výnosov zo spotrebných daní z tabaku smerovala priamo do európskeho rozpočtu.
Eštok odmieta, aby nové príjmy oslabili slovenský rozpočet
Európska únia hľadá nové takzvané vlastné zdroje, ktoré by pomohli financovať spoločný rozpočet.
Slovensko podľa Eštoka nemôže podporiť riešenie, ktoré by iba presúvalo existujúce príjmy z národných rozpočtov do Bruselu.
Zároveň upozornil, že nové mechanizmy nesmú neprimerane poškodzovať menej rozvinuté členské štáty.
Výhrady má Slovensko napríklad k príjmom spojeným so systémom obchodovania s emisnými kvótami ETS a s uhlíkovým mechanizmom CBAM.
Bratislava chce pri týchto nástrojoch diskutovať o korekčných mechanizmoch alebo o zmene podielu, ktorý by smeroval do európskeho rozpočtu.
Slovensko sa približuje k historickému zlomu
Mimoriadne dôležité bolo Eštokovo upozornenie na budúce postavenie Slovenska v EÚ.
Podľa jeho slov bude finančný rámec na roky 2028 až 2034 pravdepodobne posledným dlhodobým európskym rozpočtom, v ktorom Slovensko dostane z Únie viac peňazí, ako do nej odvedie.
S rastom ekonomiky a postupným približovaním k bohatším členským štátom sa totiž mení aj pozícia krajiny pri financovaní spoločných politík.
Pre Slovensko preto bude pri aktuálnych rokovaniach dôležité nielen to, koľko peňazí zaplatí, ale aj podmienky, za akých bude môcť financie z európskeho rozpočtu využívať.
ČÍTAJTE AJ
Slovensko je posledné v EÚ. Firmy dávajú vláde mesiac na zmenu
Rokovania o viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034 sú ešte len v procese a konečné sumy ani podmienky zatiaľ nie sú schválené. Údaj o 80-percentnom zvýšení slovenského príspevku preto vyjadruje súčasnú pozíciu prezentovanú slovenským predstaviteľom v rámci prebiehajúcich rokovaní.
Slovenská vláda bude pri ďalších debatách presadzovať najmä kohéziu, poľnohospodárstvo, podporu východných regiónov a pravidlá, ktoré podľa nej nebudú prenášať neprimerané náklady na národný rozpočet.
